«Sprabavaŭ vyłavić kiepku». Na Minskim mory amal sutki šukajuć mužčynu, jaki vypaŭ za bort jachty
Pra incydent ź jachtaj na Minskim mory Onlíner učora ŭviečary paviedamiŭ čytač. «Kapitan sprabavaŭ vyłavić bahrom kiepku, jakuju zdźmuła (z-za mocnaha vietru ŭčora byŭ škvał). Vypaŭ za bort i čamuści pajšoŭ na dno», — raspavioŭ minčuk.

Siońnia infarmacyju pra toje, što adbyłosia, žurnalistu paćvierdzili ŭ Tavarystvie ratavańnia na vodach. Pavodle papiarednich danych, usio adbyłosia 9 lipienia kala 15:00.
Tam udakładnili, što mužčynu, jaki vypaŭ ź jachty, 34 hady. Adnak ci byŭ jon sapraŭdy kapitanam sudna — nieviadoma.
«Z učarašniaha dnia viaducca pošukavyja raboty. Pryciahnuty supracoŭniki MNS na troch katarach z dvuma sonarami. Daśledavana kala dvuch kvadratnych kiłamietraŭ płoščy vadajoma», — paviedamiŭ načalnik vyratavalnaj stancyi «Zasłaŭje-1» Aleh Lucko.
Ustanavić, jakomu ź jacht-kłubaŭ naležyć sudna, taksama pakul nie ŭdałosia. Žurnalist Onlíner źviarnuŭsia ŭ dźvie bujnyja kampanii pa prakacie jacht, što bazujucca ŭ akvatoryi Minskaha mora. U adnoj paviedamili, što ŭsie ich supracoŭniki, na ščaście, žyvyja i zdarovyja. U druhoj adkazali, što nie hatovyja dać jakuju-niebudź infarmacyju.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary