Zastaŭsia biez parečak. Uładalnik hadavalnika pad Minskam — pra toje, jak nadvorje paŭpłyvała na pracu
Kala dziesiaci hadoŭ tamu Uładzimir vyrašyŭ adyści ad asnoŭnaj dziejnaści i całkam pryśviacić siabie nievialikamu hadavalniku sadžancaŭ u Haiščy. Za hetyja hady jon nazapasiŭ dośvied, tamu moža paraić pačatkoŭcam-sadoŭnikam, što rabić, kali nadvorje to ciešyć, to zasmučaje, piša hazieta «Prystaličča».

Pieršaje, što treba zrabić, — vyznačycca, dzie zachoŭvać budučy ŭradžaj. Biez takoha schovišča pradukcyja prapadaje: niešta sklujuć ptuški, častka pładoŭ padmiarzaje, a toje, što zastajecca, prosta niama kudy źmiaścić. Uładzimir z žalem adznačaje, što sioleta jon nie trapiŭ u dziaržaŭnuju prahramu padtrymki fiermieraŭ, tamu vykručvajecca jak moža. «Pryniaŭ jak niepaźbiežnaje, što sioleta z-za nadvorja budzie ciažka», — pryznajecca surazmoŭca.
Adnak sumavać Uładzimiru niama kali: spraŭ u hadavalniku chapaje, a z rabotnikaŭ — tolki jon i jašče dvoje. Padpuskać da pracy inšych, mienš daśviedčanych u vyroščvańni sadžancaŭ, mužčyna nie choča. Da taho ž, kali siezon zboru ŭradžaju zaviaršajecca, jon z honaram dumaje: voś — vyraściŭ i zachavaŭ sam!
— Ciapier (prynamsi ŭ našym rehijonie) iduć daždžy, a dla sadu heta — dabrasłavieńnie. Ale kali raptam čakajecca ŭrahan, treba być hatovym da taho, što maładzieńkija sadžancy mohuć nie vytryvać. Kali tak zdarajecca, na nastupny dzień my abjazdžajem terytoryju i padličvajem kolkaść zahinułych dreŭcaŭ, — kaža surazmoŭca.
Sioleta hadavalnik zastaŭsia biez parečki. Nie varta čakać i bahataha ŭradžaju jabłykaŭ: viasna była chałodnaja i daždžlivaja, tamu pčoły nie dapamahli pładam zaviazacca.
Paciarpiełyja dreŭcy vykapvajuć i ŭtylizujuć. Pry hetym da strat Uładzimir stavicca pa-fiłasofsku: jość mahčymaść navučycca pracavać u novych umovach.
— Nadvorje padkinuła niepryjemny siurpryz sioleta, ale ja ŭžo razvažaju, jak z hetym spraŭlacca, — padkreślivaje Uładzimir. — Nieabchodna ŭłasnaje schovišča, kab uradžaj nie prapadaŭ. Choć my i śpiecyjalizujemsia mienavita na sadžancach, pa płady prychodziać žychary z susiednich viosak. Dziela ich jość sens staracca.
Kamientary
[Zredahavana]