Kultura66

Maskvič Kaŭka raskryvaje tajamnicy biełaruskaj historyi

U aŭtorak 12 vieraśnia adbyłasia prezentacyja novaj knihi Alaksieja Kaŭki «Kab nie zabycca». Alaksiej Kaŭka – heta adzin z najbolš viadomych biełaruskich savieckich desydentaŭ, słavutaść jakomu prynios artykuł «List da rasiejskaha naroda».

U aŭtorak 12 vieraśnia adbyłasia prezentacyja novaj knihi Alaksieja Kaŭki «Kab nie zabycca», jakuja skłali aŭtarskija dopisy za roznyja hady, štopraŭda ŭ knihi zusim mły nakład – usiaho sto asobnikaŭ. Na imprezie va ŭpravie BNF było kla tryccaci-saraka čałaviek.

Alaksiej Kaŭka – heta adzin z najbolš viadomych biełaruskich savieckich desydentaŭ, słavutaść jakomu prynios artykuł «List da rasiejskaha naroda».

Apošnija hadoŭ tryccać Alaksiej Kaŭka žyvie i pracuje ŭ Maskvie, dzie zajmieŭ kandydackuju histaryčnych navuk i doktarskuju filalahičnych. Vydaje ŭ biełakamiennaj štohadovy almanach «Skarynič», darečy, sioleta ŭ śviet źjaviŭsia jahony ŭžo šosty numar.

Na imprezie Kaŭka pryznaŭsia, što ŭpieršyniu vystupaje z prezentacyjaj ułasnaj knihi, tamu krychu chvalujecca. Ale jamu i nie daviałosia šmat kazać, za Kaŭku kazali šmat i dobraha inšyja.

Dyrektarka muzeju-archivu liaratury i mastactva Hanna Zapartyka paraŭnała pracu Alaksieja Kaŭki z rabotaj cełaha instytutu. Paet Michaś Skobła kaža, što kali Kaŭka źjaŭlajecca ŭ Biełarusi jaho vielmi ciažka znajści, bo jon maje niekalki javačnych kvateraŭ. Tamu samy nadziejniejšy sposab šukać Kaŭku ŭ archivach, dzie jon pravodzić amal uvieś volny čas na Radzimie. Jon nie stamlajecca znachodzić novyja staronki ajčynnaj historyi. U knizie «Kab nie zabycca», miž inšym, Kaŭka raskryvaje niekatoryja biełaruskija tajamnicy.

Narodny paet Biełarusi Nił Symonavič Hilevič viarnuŭ Alaksieju Kaŭku stary daŭžok – pieršy numar hazety «Słavianie» čatyrnaccacihadovaj daŭniny, jakuju Kaŭka tady vielmi prasiŭ viarnuć Hileviča, ale ž abiacanaha daviałosia čakać stolki hadoŭ.

Taksama dobryja słovy pra daśledčyka havaryli Volha Ipatava, Zachar Šybieka, Vital Skałaban, Uładzimier Sodal. Alaksiej Kanstancinavič čaściej za ŭsio cicha ŭśmichaŭsia i niešta zapisvaŭ u svoj natatnik. Na raźvitańnie jon skazaŭ, što ciapier narešcie biełarusy viedajuć, jakaja ŭ ich hałoŭnaja prablema, a, kab niešta tutaka źmianić treba prosta rabić i dziejničać i ničoha bolš.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty27

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Eduard Palčys viarnuŭsia ŭ tvitar2

Bialacki: Pieršy raz ja byŭ na śviatkavańni Dnia Voli ŭ 1983 ci 84‑m hodzie, u lesie pad Mienskam, dzie padpolna sabrałasia paru dziasiatkaŭ moładzi1

U Mahilovie buduć sudzić maładuju maci — jana zrabiła ź niemaŭlaci invalida4

Pad Minskam chočuć pabudavać carkvu ŭ vyhladzie vielizarnaha zvona z cybulinaj10

U vadajomie minskaha parku znajšli dźviuch čyrvanavuchich čarapach1

«My abaviazkova budziem śviatkavać hety dzień doma». Cichanoŭskaja pavinšavała biełarusaŭ z Dniom Voli2

Iran vystaviŭ ZŠA maksimalisckija patrabavańni dla viartańnia da pieramoŭ — WSJ9

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było23

U Leninhradskaj vobłaści adbyłasia masiravanaja ataka dronaŭ: pažary ŭ partach i kałaps u Pułkavie5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty27

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić