«Možna ŭjavić, nakolki amaralnaj asobaj źjaŭlajecca stvaralnik hetaha nialudskaha miechanizmu»
Pryznačeńnie najadyjoźniejšaha Andreja Švieda kiraŭnikom Viarchoŭnaha suda instynktyŭna vyklikaje pačućci, što voś usio, zaraz u sudovaj spravie stanie zusim kiepska. Ale paśla prychodzić dumka — a što tam možna zrabić jašče horš? Pra ŭžo adstaŭnoha šmathadovaha staršyniu Viarchoŭnaha suda Valancina Sukału razvažaje na fejsbuku historyk Alaksandr Paškievič.

Pa-mojmu, užo što-što, a sudovaja sistema ŭ Biełarusi dasiahnuła maksimalna mahčymaha ŭzroŭniu cynizmu i podłaści, u hetym miechaniźmie papravić ničoha niemahčyma — luby prysud pa zahadzie źvierchu tam i tak vypisvali biez vahańniaŭ i biez ahladak na zakony, a pry patrebie navat i na pracedury.
I ŭ suviazi z hetym možna ŭjavić, nakolki amaralnaj asobaj źjaŭlajecca stvaralnik hetaha nialudskaha miechanizmu, papiaredni kiraŭnik Viarchoŭnaha suda Valancin Sukała. Jon byŭ na hetaj pasadzie, strašna skazać, z samaha pačatku 1997 hoda, to-bok pastaŭleny kiravać łukašysckaj sudovaj sistemaj adrazu paśla kanstytucyjnaha pieravarotu 1996-ha.
Ujavić tolki — 29 hadoŭ čałaviek byŭ adkazny za takuju dalikatnuju śfieru, stvaraŭ i ŭdaskanalvaŭ absalutna biesčałaviečnuju sistemu, i ŭvieś hety čas Łukašenka byŭ jahonaj pracaj nastolki zadavoleny, što nie adpraŭlaŭ na piensiju amal čverć stahodździa paśla dasiahnieńnia adpaviednaha ŭzrostu. U jahonaj sistemie heta ŭnikalny vypadak.
Darečy, pa dziŭnym supadzieńni ŭ pucinskaj sistemie taksama byŭ dakładna taki ž (dy navat i bolšy) doŭhažychar na toj ža pasadzie staršyni Viarchoŭnaha suda — na hod maładziejšy za Sukału Viačasłaŭ Lebiedzieŭ, jaki rupliva pracavaŭ ź lipienia 1989‑ha až da lutaha 2024-ha, pakul nie vynieśli z kabinieta ŭpierad nahami. I taksama, kali tak doŭha trymaŭsia, Pucin jaŭna byŭ całkam zadavoleny tym, jak hety piensijanier pieratvaraŭ sudovuju sistemu ŭ pasłuchmiany i biezadmoŭny miechanizm dla praviadzieńnia palityčnych represij.
Charakterna, što i Sukała, i Lebiedzieŭ nie byli jurystami, jakim karjernuju darohu adkryła pierabudova i raspad SSSR. Jany płanamierna ruchalisia pa karjernaj leśvicy jašče ŭ časy daharbačoŭskaha Sajuza, zajmajučy tady adpaviednyja ich tahačasnamu ŭzrostu i stažu pasady ŭ kiraŭnictvie sudoŭ abłasnoha i haradskoha ŭzroŭniu. Pierabudova ź jaje siarod inšaha kursam na amaładžeńnie kadraŭ ich rost pa słužbie moža krychu paskoryła (Sukała, naprykład, da ŭźniknieńnia niezaležnaj Biełarusi paśpieŭ stać ministram justycyi BSSR i navat pieršym namieśnikam staršyni Viarchoŭnaha suda SSSR), ale ŭ pryncypie sam hety rost byŭ zadadzieny i da taho.
Tamu, u pryncypie, niama čaho dzivicca, što mienavita ŭ hetaj śfiery i mienavita hetym dziejačam udałosia tak dobra ŭpisacca ŭ novyja dyktatarskija sistemy i stać u ich doŭhažycharami. Sudam u hetych sistemach advodziłasia i advodzicca dakładna taja ž funkcyja, jakuju jany mieli ŭ saviecki čas — być pasłuchmianym prydatkam ułady i pa važnych dla ŭłady spravach, asabliva źviazanych z palitykaj, prosta štampavać zahadzia pryniatyja rašeńni. Tamu ničoha admysłova prydumlać pa sutnaści i nie davodziłasia — treba było prosta ćviorda i paśladoŭna pravodzić u žyćcio pryncypy, zasvojenyja raz i nazaŭsiody z maładości.
Sukałavymi nastaŭnikami ŭ jahonaj maładości jaŭna byli tyja savieckija jurysty, jakija praktyčna pracavali ŭ stalinskija časy, to było ad kaho vučycca cynizmu i podłaści.
A paśla jon užo sam mieŭ mahčymaść adbirać samuju miarzotu z małodšaha pakaleńnia i pieradavać biascenny dośvied dalej. Spraŭlaŭsia bliskuča, ale ž hady… Čas niaŭmolny.
«Mienavita jany naradžajuć jak hierojaŭ-pakutnikaŭ, tak i lutych pačvar»
Łukašenka paprasiŭ Valancina Sukału «nie adychodzić daloka ad Viarchoŭnaha suda»
Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda
Sukała: Dośvied stanaŭleńnia biełaruskaj madeli pravasudździa vyklikaje cikavaść za miažoj
Kamientary