Dziaŭčyna z Maskvy apisała, jak jaje dastaŭ u samalocie «pjany mužyk z SVA». Joj paraili, što rabić
«A što vychacieli? Kali vy pavyciahvali zekaŭ z turmaŭ, a paśla adpravili na vajnu, jany mohuć viarnucca žyvymi».

Dziaŭčyna z Maskvy apisała ŭ Threads, jak lacieła ŭ samalocie pobač z rasijskim vajskoŭcam, jaki viarnuŭsia z frontu.
«Rejs Maskva — Ufa, uziała miesca kala akna, kab paspać.
I maim susiedam akazaŭsia niejki pjany mužyk z SVA z traŭmavanaj nahoj. Uvieś čas pasadki ŭhavorvaŭ mianie pamianiacca miescami, bo jon lubić hladzieć u akno padčas uźlotu.
Naturalna, ja prosta skazała jamu «prabačcie, ale nie, nie mahu, mnie treba paspać, tamu ja ŭziała hetaje miesca» (paśla ja ŭžo prosta nadzieła navušniki i ihnaravała jaho). Bortpravadnica taksama sprabavała jaho supakoić, kažučy, što jaho śpiecyjalna pasadzili kala prachodu, kab było miesca dla jaho vyprastanaj pieramatanaj nahi».
Dziaŭčyna piša, što vajskoviec dajmaŭ jaje i dalej.
«Uvieś čas pasadki dastavaŭ z tym, kab ja jamu sastupiła, kali ihnaravała jaho, pačaŭ treści mianie za plačo, kab ja adreahavała, abazvaŭ mianie tupoj i durnicaj, paŭtaraŭ, što my ŭsie razabjemsia i pamrom i heta budzie maja vina, i z parašutam jon ta ŭžo skakaŭ, tamu vyžyvie, a ja nie.
Padkatvaŭ da bortpravadnicy, jakaja sprabavała jaho supakoić, daviedaŭšysia, što ŭ jaje jość chłopiec, skazaŭ, što znojdzie jaho i vykinie jaho za bort.
Dakapaŭsia da jašče adnaho vajskoŭca, jaki prachodziŭ mima, z tym, što toj ź im nie pavitaŭsia i adpaviedna jaho nie pavažaje, i jašče kuča ŭsiaho, čaho ja ŭžo nie čuła, bo była ŭ navušnikach.
Urešcie ŭsio abyšłosia, jon ad mianie adčapiŭsia i zasnuŭ».
Ale paśla palotu dziaŭčynu chvaluje, «što ŭ takija momanty rabić, kudy dziecca, bo strašna i nikoli nie viedaješ, što jany mohuć zrabić i što mienavita moža ich spravakavać, i ci jość sposab takich situacyj paźbiahać».
Jaje dopis sabraŭ bolš za miljon prahladaŭ i amal try tysiačy kamientaroŭ.
«Šlicie danaty USU, kab mienš «vašych chłopčykaŭ» viartałasia».
«A ŭjavicie, što budzie, kali jany ŭsie viernucca ŭ svaje harady».
«A što vy chacieli? Kali vy pavyciahvali zekaŭ z turmaŭ, a paśla adpravili na vajnu, jany mohuć viarnucca žyvymi. Nu tak, psichika źjedzie daloka ŭ takoha subjekta. Nie razumieju vašaha abureńnia. Vam skazali ž, heta novaja elita».
«Hatovy paspračacca, ni vy, ni vašy baćki nie cikavilisia palitykaj».
«Vašy chłopčyki viarnulisia, sustrakajcie hierojaŭ».
Ale niekatoryja rasijskija patryjoty stali dakazvać dziaŭčynie, što jana pavinna pavažać hetych vajskoŭcaŭ, bo jany «ryzykujuć svaim žyćciom, kab ty mahła spakojna latać i spać u samalocie».
Kamientary