Hramadstva11

Siońnia ŭ Biełarusi prachodzić Dzień biez aŭtamabila

Jak paviedamiŭ načalnik adździeła ŭpraŭleńnia rehulavańnia ŭździejańnia na atmaśfiernaje pavietra i vodnyja resursy Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Siarhiej Zaŭjałaŭ,

meta akcyi — źviarnuć uvahu nasielnictva na prablemu paharšeńnia jakaści atmaśfiernaha pavietra haradoŭ z-za aŭtamabilaŭ.

Dzień biez aŭtamabila — mižnarodnaja akcyja, jakaja atrymała padtrymku bolš jak 40 krain.

Minpryrody zaklikaje kiroŭcaŭ admovicca siońnia ad asabistaha i słužbovaha transpartu i skarystacca hramadskim,

prajezd u jakim siońnia biaspłatny pry pakazie vadzicielskaha paśviedčańnia. Vyklučeńnie składzie tolki Viciebskaja vobłaść.

Jak zaznačyŭ Zaŭjałaŭ, ad asabistaha transpartu siońnia tradycyjna admoviacca supracoŭniki Minpryrody, Ministerstva transpartu i kamunikacyj, Ministerstva sportu i turyzmu, Minharvykankama, abłvykankamaŭ, kancerna «Biełnaftachim» i šerahu inšych arhanizacyj.

Pavodle jaho słoŭ, takija akcyja dazvalajuć praduchilić vykidy ŭ atmaśfiernaje pavietra Biełarusi ad aŭtamabilaŭ nie mienš jak 250 ton zabrudnialnych rečyvaŭ. U siarednim štodzionna ŭ Biełarusi abjomy takich vykidaŭ składajuć pryblizna 2,5 tys. ton, u tym liku ŭ Minsku — prykładna 430 ton. Pry hetym dola aŭtamabilaŭ u zabrudžvańni atmaśfiernaha pavietra dasiahaje 72%.

Pavodle źviestak Minpryrody, u cełym pa Biełarusi za 2010 hod vykidy zabrudnialnych rečyvaŭ ad aŭtamabilaŭ skłali 942,3 tys. ton, jany źnizilisia na 194,9 tys. ton u paraŭnańni z 2009 hodam. U siarednim za hod pry prabiehu 15 tys. km adzin aŭtamabil spalvaje bolš za 2 tony paliva i spažyvaje pryblizna 30 ton pavietra. Pry hetym u atmaśfieru vykidvajecca prykładna 700 kh čadnaha hazu, 400 kh dyaksidu azotu, 230 kh vuhlevadarodaŭ i inšych zabrudnialnych rečyvaŭ. Usiaho aŭtamabili vykidajuć u atmaśfieru bolš za 200 najmieńniaŭ zabrudnialnych rečyvaŭ. Niekatoryja z hetych rečyvaŭ, naprykład ciažkija mietały i asobnyja chłorarhaničnyja złučeńni, stojkija arhaničnyja zabrudnialniki, nazapašvajucca ŭ pryrodzie i ŭjaŭlajuć surjoznuju pahrozu dla ŭsiaho žyvoha.

Jak zaznačyŭ śpiecyjalist, najbolš niespryjalnaje ŭździejańnie na pavietra akazvajuć aŭtamabili, jakija byli va ŭžytku. Za minuły hod u Biełaruś było ŭvieziena bolš za 209 tys. aŭtamabilaŭ. Z hetaj kolkaści krychu bolš za 10% skłali aŭtamabili da troch hadoŭ, krychu bolš za tracinu — ad troch da siami hadoŭ, zvyš 56% — bolš za siem hadoŭ.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

U Rasii na śviatkavańni dnia naradžeńnia ŭ łaźni zahinuli piać padletkaŭ4

Jeŭrasajuz abmiarkoŭvaje poŭnuju zabaronu marskich pieravozak rasijskaj nafty11

U Viciebsku zaŭvažyli tramvaj-śniehazborščyk VIDEA

Biełaruski dyzajnier zrabiŭ futra, natchniŭšysia vybivańniem dyvanoŭ na śniezie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić