Kultura11

Interniet-kniha pieramahła papiarovuju

Tendencyi Frankfurckaha knižnaha kirmaša – najbujniejšaha ŭ śviecie.

Frankfurcie-na-Majnie raspačynajecca najbujniejšy knižny kirmaš śvietu. Jaho hanarovym hościem sioleta stanie Isłandyja, projduć sustrečy z Umbierta Eka i Maryjo Varhasam Ljosam, a adnoj z hałoŭnych tem stanie pieramoha ličbavych nośbitaŭ nad papiarovymi.

12 kastryčnika ŭ Frankfurcie-na-Majnie ŭ 63-ci raz pačaŭsia Mižnarodny knižny kirmaš, najbujniejšy ŭ śviecie. Sioleta ŭ im biaruć udzieł

7384 vydaviectvy z 106 krain, a padčas jaho zapłanavana kala 3200 mierapryjemstvaŭ.

Arhanizatary abiacajuć, zachavaŭšy asnoŭny akcent na knihach i znosinach udzielnikaŭ knižnaha pracesu, źviarnuć uvahu i na šlach raźvićcia industryi, abmierkavaŭšy novyja biznes-madeli z pradstaŭnikami kino, telebačańnia i z stvaralnikami kamputarnych hulniaŭ. Zrazumieła, nie abydziecca kirmaš i biez abmierkavańnia (i asudžeńnia) knižnaha piractva elektronnych vydańniaŭ. «Ličbavaja revalucyja» ŭ knihavydańni budzie abmiarkoŭvacca i z druhoha boku: pa słovach kiraŭnika arhkamiteta Jurhiena Bosa,

vystava stanie pieršaj, na jakoj kolkaść vydańniaŭ u viersijach dla ryderaŭ i płanšetnych kamputaraŭ pieravysić lik čysta «papiarovych» knižnych prajektaŭ.

Zrešty, pošukam aptymalnych form uzajemadziejańnia piśmieńnikaŭ, vydaŭcoŭ i knihahandlaroŭ ŭ Frankfurcie zajmajucca z spradviečnych časoŭ: heta nie tolki najbujniejšy, ale i najstarejšy kirmaš, jaki viadučaja svaju historyju jašče z časoŭ źjaŭleńnia pieršych drukavanych knih.

U isnujučym farmacie forum u Frankfurcie-na-Majnie prachodzić ad 1949 hoda.

Tradycyjna na kožnym kirmašy adna z krain źjaŭlajecca hanarovym hościem — z razhornutaj ekspazicyjaj, pašyranaj dadatkovymi vystavami. Sioleta hanarovym hościem stała Isłandyja — u suviazi z hetaj padziejaj

niamieckija vydaŭcy vypuścili prykładna 200 knih isłandskich aŭtaraŭ i apublikavali novyja pierakłady isłandskich sah.
Centralnaj temaj afarmleńnia paviljona hetaj krainy stała spałučeńnie ciemry i śviatła — takim čynam kraina padkreślivaje svaju palarnuju hieahrafiju.

Siarod piśmieńnikaŭ, čyjo źjaŭleńnie čakajecca na kirmašy, letašni

łaŭreat Nobieleŭskaj premii pa litaratury pieruaniec Maryjo Varhas Ljosa, a taksama italjanski piśmieńnik, historyk i fiłosaf Umbierta Eka.
Roŭna hod tamu vyjšaŭ jaho raman «Pražskija mohiłki».

Napiaredadni adkryćcia vystavy pa tradycyi byŭ abvieščany łaŭreat Niamieckaj litaraturnaj premii za 2011 hod: uznaharodu za raman ab uschodniehiermanskaj siamji «U zmročnyja časy» — «In Zeiten des abnehmenden Lichts» — atrymaŭ piśmieńnik, režysior i pierakładčyk Ojhien Ruhie, jaki naradziŭsia ŭ SSSR, a vyras u HDR.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Ceny na paliva pavyšajucca na 4 kapiejki, a praz tydzień jašče na try1

Ceny na paliva pavyšajucca na 4 kapiejki, a praz tydzień jašče na try

Usie naviny →
Usie naviny

Łaŭroŭ: ZŠA chočuć zabrać «Paŭnočny patok» i «Paŭnočny patok — 2»5

Vyznačylisia ŭdzielniki finałaŭ stykavych matčaŭ adboru na čempijanat śvietu pa futbole

Tramp zajaviŭ, što adkłaŭ udary pa enierhietycy Irana na 10 dzion3

Navukoŭcy vyznačyli 45 padobnych da Ziamli płaniet, dzie moža isnavać žyćcio

Pucin abmiežavaŭ kolkaść hrošaj, jakija možna vyvozić z Rasii ŭ Biełaruś4

U internecie trafiku ad botaŭ i ŠI ŭžo bolš, čym ad ludziej1

Na zapraŭcy pad Minskam kavu nalivaje robat-barysta. Nakolki heta zručna?2

Ukrainskaja tenisistka padavała ŭ sud na mižnarodnuju fiederacyju, što taja dazvoliła hulać Sabalency. Staŭ viadomy vynik 12

«Nie zabirajcie ŭ dziaciej sa śmiarotnym dyjahnazam apošniaje!» Blizkija chvorych na rak dziaciej źviarnulisia da Łukašenki z prośbaj nie źniščać fond «KinderVita»2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ceny na paliva pavyšajucca na 4 kapiejki, a praz tydzień jašče na try1

Ceny na paliva pavyšajucca na 4 kapiejki, a praz tydzień jašče na try

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić