Zdareńni77

Pa mianušcy Jaryk

Chłopiec z-pad Hrodna. Škołu skončyŭ charašystam. A potym pajechaŭ u Hiermaniju rabavać banki.

Hazieta «Hrodzienskaja praŭda» apublikavała fota ziemlakoŭ, jakija rabavali banki ŭ Hiermanii. I raskazała pra niekatorych «hierojaŭ» kryminalnaha śvietu, jakija vyjšli na mižnarodny ŭzrovień.

Niechta Jaryk rodam z Hožy. Škołu jon skončyŭ charašystam. Paśpiachova advučyŭsia ŭ adnoj z PTV, atrymaŭšy budaŭničuju śpiecyjalnaść. Potym nadyšoŭ čas iści ŭ vojska, ale niezrazumieły strach čamuści prymušaŭ chłopca «kasić». Tak jon i apynuŭsia ŭ Hiermanii, dzie chacieŭ lubym sposabam zarabić na žyćcio. Nie ŭsio składałasia hładka. Pracy nie było. Hrošy zakančvalisia. Ale tut znajšoŭsia «tavaryš», jaki prapanavaŭ haradziencu zarabić.

Udvaich zajšli ŭ kramu i kupili siakieru. Praź niekalki hadzin, nadzieŭšy maski, ź siakieraj u rukach abrabavali hetuju ž kramu.
Nieŭzabavie jany byli zatrymanyja i aryštavanyja. Jaryk atrymaŭ svoj pieršy termin.

Praź niekalki hadoŭ departavanaha z radaściu sustrakali siabry ŭ rodnym Hrodnie. I nie darma. 29-hadovy «Jaryk» (tak nazyvali jaho siabry) pryvioz im schiemu zdabyčy lohkich hrošaj. Płan vyśpieŭ u jaho hałavie padčas adsiedki ŭ turmie ŭ Hiermanii. Lohkija hrošy možna było zarabić, abrabavaŭšy bank. Jon viedaŭ, što za takoje złačynstva na terytoryi hetaj krainy pakarańnie nie nadta surovaje — da 3 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. A ŭ svaich tavaryšach, mnohija ź jakich byli jaho adnakłaśnikami i siabrami dziacinstva, byŭ upeŭnieny: spakusa zanadta vialikaja, kab admovicca. I ŭsio zakruciłasia.

— Z hetaha času pačałasia dziejnaść Jaryka jak lidara złačynnaj arhanizacyi, — raskazaŭ haziecie staršy opierupaŭnavažany pa asabliva važnych spravach 11-ha ŭpraŭleńnia (pa Hrodzienskaj vobłaści) HUBAZiK MUS RB. — «Pracy» było šmat: navučyć vykanaŭcaŭ «asnovam» niamieckaj movy, («schnele Geld!» — «Chutka hrošy!» było całkam dastatkova, kab abrabavać bank u Hiermanii); arhanizavać niezakonny pierachod biełaruska-litoŭskaj hranicy; arhanizavać na terytoryi Litvy vyrab padroblenych dakumientaŭ; nielehalna pierapravić šarahovych vykanaŭcaŭ złačynstvaŭ ź Litvy ŭ Polšču, zabiaśpiečyć ich pražyvańnie na terytoryi hetaj krainy; praź internet znajści bank, jaki płanavałasia abrabavać; arhanizavać pastaŭku vykradzienaha ŭ Hrodnie. Pa schiemie Jaryk atrymlivaŭ 50% zdabyčy, astatniaje atrymlivali vykanaŭcy.

Apošnich, darečy, Jaryk nazyvaŭ «bajcami». Za miažu pierapraŭlaŭ ich nievialikimi hrupami, pa 2–3 čałavieki. Niezakonny pierachod biełaruska-litoŭskaj miažy arhanizavali praź les, jaki «bajcy» dobra viedali ź dziacinstva. U Litvie vykanaŭcaŭ čakaŭ palak. Jon pieradavaŭ im padroblenyja pašparty i paśviedčańni kiroŭcaŭ na hramadzian Litvy. Zatym dapamahaŭ pierajechać praz Polšču ŭ Hiermaniju.

Tam rabaŭniki navat nie karystalisia maskami
. Nadziavali ciomnyja kurtki, nasoŭvali nižej na vočy kiepi, časam vykarystoŭvali paryk. Nie pałochała hrodziencaŭ i videafiksacyja. Čas dla rabavańnia nie vybirali. Zachodzili ŭ bank u luby momant. Staŭšy ŭ čarhu, spakojna stajali. Padyšoŭšy da akienca kasira, z-pad krysa kurtki dastavali mulaž pistaleta, i, pahražajučy, patrabavali hrošy. Kasiry adrazu ž pieradavali źmieściva kasy. (U niekatorych bankach rabaŭnikam addavali hrašovyja miaški z «pastkaj»: padčas adkryvańnia miaška farbavalniki afarboŭvajuć ŭsie kupiury ŭ čyrvony koler, u vyniku čaho jany robiacca nieprydatnymi dla realizacyi). Na vychadzie z banka złačyncaŭ čakała mašyna, na jakoj jany ŭciakali zadoŭha da pryjezdu palicyi. Zatrymać niamieckim palicyjantam udałosia tolki niekatorych rabaŭnikoŭ. Astatnija terminova viartalisia ŭ Biełaruś.

U rodnym Hrodnie «bajcoŭ» čakali siabry, niekatorych — siemji. Mužy raskazvali žonkam, što hrošy zarablajuć na budoŭli za miažoj, kali, viadoma, žonki ciapier kažuć śledčym praŭdu. Uzrost udzielnikaŭ hrupoŭki — ad 18 da 30 hadoŭ. Kradzienyja hrošy jany tracili na «dobraje i pryhožaje» žyćcio, jakim u ich ujaŭleńni było naviedvańnie dyskatek, načnych kłubaŭ i h.d. Katalisia na darahich inšamarkach — «Infinici», «BMV-Ch5». A adnojčy za dobruju pracu lidar rasščodryŭsia i navat padaryŭ adnamu sa zmoŭnikaŭ u jakaści ŭznaharody «BMV-Ch5»

Pieršaje rabavańnie było ździejśnienaje bandaj u 2009 hodzie. Apošniaje — u śniežni 2010. Za paŭtara hoda hrodziency abrabavali 34 banki, niezakonna zavałodaŭšy bolš čym 800 tysiačami jeŭra. Na siońniašni dzień u Hrodnie zatrymanyja 8 udzielnikaŭ arhanizavanaj złačynnaj hrupoŭki, dziesiaciora ŭžo atrymali terminy i adbyvajuć pakarańni ŭ niamieckich turmach.

Užo viadomyja polskija pravadniki i litoŭskija vytvorcy padroblenych dakumientaŭ. Niamieckija i biełaruskija pravaachoŭniki praviarajuć mahčymuju datyčnaść mižnarodnaj złačynnaj hrupy i da inšych rabavańniaŭ. Nie vyklučana, što ŭ hetaj hučnaj spravie nieŭzabavie źjaviacca novyja epizody i zatrymańni.

Darečy, maksimalnaje pakarańnie, praduhledžanaje artykułam KK «Stvareńnie i ŭdzieł u złačynnaj arhanizacyi», — 12 hadoŭ pazbaŭleńnia voli.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Aršanski jabaćka nie dajšoŭ praź śnieh da ściaha na płoščy i ciapier skardzicca na kamunalnikaŭ2

Na fiermie pad Homielem cialat padčas marozu apranajuć u kambiniezony FOTAFAKT

Na fota z fajłaŭ Epštejna brytanskaha prynca Endru źniali na kaleniach pierad lažačaj žančynaj9

Ukrainskaja śpiavačka Jołka atrymała rasijskaje hramadzianstva5

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić