Śviet

Hamsachurdyja viarnuŭsia na radzimu

Truna ź ciełam niabožčyka Źvijada Hamsachurdyja prybyła na radzimu: pa darozie kartež z 50 mašyn sustrakali prostyja ludzi, jakija chacieli raźvitacca ź pieršym prezydentam Hruzii.

Truna ź ciełam niabožčyka Źvijada Hamsachurdyja prybyła na radzimu: pa darozie kartež z 50 mašyn sustrakali prostyja ludzi, jakija chacieli raźvitacca ź pieršym prezydentam Hruzii. Miž tym, ułady Tbilisi dahetul nie damovilisia ź siamjoj pra miesca zachavańnia pareštkaŭ.

Pareštki Źvijada Hamsachurdyja prybyli ŭ Tbilisi. Da suboty jany buduć znachodzicca ŭ radavym domie siamji Hamsachurdyja «Kołskaja vieža» ŭ centry Tbilisi.

Paśla afarmleńnia naležnych dakumentaŭ na KPP «Vierchni Łars» na hruzinska‑rasiejskaj miažy žałobny pajazd 50 mašynaŭ zajechaŭ na terytoryju Hruzii: pa darozie jaho sustrakali ludzi, jakija chacieli vykazać svaje spačuvańni svajakam Hamsachurdyja. Z voli siamji, pakul truna ŭstalavanaja ŭ «Kołskaj viežy», mažliva, paźniej jaje pieraniasuć u katedralny sabor Śviatoj Trojcy, dzie katalikos‑patryjarch usiaje Hruzii maje adsłužyć panichidu. Rašeńnie pra heta jašče nie pryniali, i mažliva, što trunu nikudy nie paviazuć — siamja vyrašyć paźniej.

Pachavańnie pieršaha prezydenta Hruzii maje adbycca ŭ subotu, 31 sakavika. Dzie mienavita pachavajuć Hamsachurdyja, pakul niemaviedama.

Jak paviedamiŭ raniej žurnalistaŭ vice‑mer Tbilisi Mamuka Achvledzijani, pastanavili pachavać jaho ŭ panteonie piśmieńnikaŭ i hramadzkich dziejačoŭ na hary Mtacminda.

Sa słovaŭ Achvledzijani, damoŭlenaść pra pachavańnie pieršaha prezydenta Hruzii ŭ panteonie na Mtacmindzie dasiahnutaja ź jahonym synam Hieorhijem Hamsachurdyja. Žonka niabožčyka nastojvaje na tym, kab pareštki muža byli pachavanyja ŭ dvary saboru Śviatoj Trojcy. Suprać hetaha vystupiła hruzinskaja pravasłaŭnaja carkva. Tady siamja prapanavała pachavać jaho ŭ dvary radavoha doma 1933 h.

Źvijad Hamsachurdyja, jaki naradziŭsia ŭ 1939 h., byŭ prezydentam Hruzii ŭ 1991—1992 h. U lutym 1992 h. u čas hramadzianskaj vajny Hamsachurdyja byŭ zmušany biehčy ŭ Hrozny, dzie zastavaŭsia da kanca 1993 h. 31 śniežnia 1993 h. u adnym z pasieliščaŭ Calendžyskaha rajonu Hruzii, sa słovaŭ asabistaj achovy i haspadara domu, dzie chavaŭsia prezydent, Hamsachurdyja skončyŭ žyćcio samahubstvam, streliŭšy sabie ź pistaletu ŭ hałavu, abo byŭ zabity. U lutym 1994 h. na patrabavańnie žonki cieła Hamsachurdyja była vyviezienaje z Hruzii i pachavanaje ŭ Hroznym. Reštki Hamsachurdyja znajšli i ekshumavali ŭ stalicy Čačenii 3 sakavika biahučaha hodu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA źbirajucca vypuskać dalary z podpisam Trampa4

U Biełarusi bolš nie buduć prymać płatnikaŭ u mieduniviersitety. Što pra heta kažuć daktary?4

Kaciaryna Andrejeva pieradała Donaldu Trampu list pra biełaruskich palitviaźniaŭ6

«Treba sieści i razmaŭlać». Koŭł zajaviŭ pra nieabchodnaść dyjałohu pamiž Biełaruśsiu i Litvoj na ŭzroŭni ministraŭ27

Łaŭroŭ: ZŠA chočuć zabrać «Paŭnočny patok» i «Paŭnočny patok — 2»5

Vyznačylisia ŭdzielniki finałaŭ stykavych matčaŭ adboru na čempijanat śvietu pa futbole

Tramp zajaviŭ, što adkłaŭ udary pa enierhietycy Irana na 10 dzion3

Navukoŭcy vyznačyli 45 padobnych da Ziamli płaniet, dzie moža isnavać žyćcio

Pucin abmiežavaŭ kolkaść hrošaj, jakija možna vyvozić z Rasii ŭ Biełaruś4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Pratasievič znoŭ ženicca — ciapier z tarołaham Nastaśsiaj, jakaja pracavała ŭ elitnym miedcentry «Miersi»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić