Litaratura11

Aŭstryjcy QR-kodami zmahajucca za biblijateku

Dva entuzijasty stvaryli dla žycharoŭ aŭstryjskaha horada Kłahienfurt virtualnuju biblijateku z dostupam praz QR-kody.
Inicyjatyva nosić nazvu Projekt Ingeborg pa imieni aŭstryjskaj piśmieńnicy Inhieborh Bachman — litaraturnaja premija jaje imia ŭručajecca ŭ Kłahienfurcie štohod.

Aŭtary prajekta žurnalist Hieorh Cholcer (Georg Holzer) i prahramist Bruna Chaŭcienbierhier (Bruno Hautzenberger) raskleili ŭ Kłahienfurcie 70 žoŭtych nalepak. Na kožnuju ź ich naniesieny štrychkod, jaki možna sčytać smartfonam, płanšetam abo inšaj pryładaj.

Nalepki taksama ŭtrymlivajuć radyjočastotnuju paznaku, na jakuju reahujuć aparaty z modulami biespravadnoj suviazi NFC.

U kodzie i ŭ paznakach zašyfravanaja spasyłka na toj ci inšy kłasičny litaraturny tvor.

Usie tvory majuć status hramadskaha zdabytku i mohuć raspaŭsiudžvacca biez abmiežavańniaŭ. Teksty pradstaŭlenyja “Prajektam Hutienbierha” i internet-kramaj Amazon.

Miesca, dzie znachodzicca nalepka, jak praviła, źviazanaje z kantekstam zašyfravanaha ŭ joj tvora. Naprykład, stykier sa spasyłkaj na apovied Artura Šniclera “Zabojca” źmieščany pobač z palicejskim učastkam.

Pa zajavie Cholciera i Chaŭcienbierhiera,

prajekt, akramia raspaŭsiudžvańnia litaraturnych tvoraŭ, stavić pierad saboj jašče niekalki metaŭ. Adna ź ich — zaklik da abmierkavańnia prablemy aŭtarskich pravoŭ, a druhaja — akcent na adsutnaści ŭ Kłahienfurcie haradskoj biblijateki.

Pa sučasnych aŭstryjskich zakonach, tvor robicca hramadskim zdabytkam praz 70 hadoŭ paśla śmierci aŭtara. Cholcier i Chaŭcienbierhier prapanujuć skaracić hety termin. U Kłahienfurcie niama biblijateki navat niahledziačy na štohadovy fiestyval.

Pieršyja nalepki z QR-kodami źjavilisia ŭ horadzie 2 lipienia. U žniŭni Cholcier i Chaŭcienbierhier chočuć pašyryć inicyjatyvu i dadać stykiery sa spasyłkami na tvory sučasnych miascovych piśmieńnikaŭ i muzyčnych vykanaŭcaŭ.

QR-kody šyroka vykarystoŭvajucca ŭ jakaści sposabu dastaŭki dadatkovaj infarmacyi pra toj ci inšym abjekt.
Naprykład, ułady Maskvy raźmiaścili ich na niekatorych histaryčnych budynkach. Spasyłka ŭ kodzie viadzie na veb-staronku z daviedkaj ab budynku.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Intervju sa 100-hadovym doktaram Anatolem Zankovičam — pra žyćcio padčas Druhoj suśvietnaj i pracu chirurham u ZŠA5

Tramp zabaraniŭ ujezd u ZŠA hramadzianam 12 krain

Pamior Alaksandr Kłaskoŭski-małodšy7

U minskich kramach zaŭvažyli miasa ŭ pravakacyjnych upakoŭkach i biez markirovak. Adkul?1

Praciŭniki Cichanoŭskaj źbirajucca na kruhły stoł, kab vyrašyć, jak žyć dalej44

Na pracoŭnym stale ŭ Pucina staić kampjutar z apieracyjnaj sistemaj, jakaja ŭžo šmat hod nie abnaŭlajecca14

Cichanoŭskaja: Jany nie chočuć pieramoŭ, jany chočuć, kab my dobraachvotna pajšli ŭ turmy8

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach22

Novak Džokavič zrabiŭ čarhovuju parodyju na Sabalenka. Taja padyhrała3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić