№ 01 (122) 1999 h.
«NAŠA NIVA» ADVAJAVAŁA PRAVA VYDAVACCA KLASYČNYM PRAVAPISAM
«Zahadvaju: spahnać ź Dziaržaŭnaha kamitetu Respubliki Biełaruś pa druku na karyść redakcyi hazety «Naša Niva» 2500000 (dva miljony piaćsot tysiačaŭ) rubloŭ vydatkaŭ pa dziaržpošlinie...»
Tak napisana ŭ zahadzie Vyšejšaha haspadarčaha suda Respubliki Biełaruś «Ab prymusovym vykanańni rašeńnia» ad 22 śniežnia 1998 hodu pa isku redakcyi biełaruskaj hazety «Naša Niva» da adkazčyka, Dziaržkamitetu pa druku, ab pryznańni niadziejnym papiaredžańnia ad 29 traŭnia 1998 h. №26.
Heta značyć, što Vyšejšy haspadarčy sud u vyniku praciahłaj sudovaj pracedury pryznaŭ pretenzii da hazety «Naša Niva» z boku Dziaržkamitetu pa druku biespadstaŭnymi.
HISTORYJa PYTAŃNIA
Nahadaju, što 29 traŭnia 1998 hodu Dziaržkamitet pa druku Respubliki Biełaruś vynies na adras hazety «Naša Niva» piśmovaje papiaredžańnie ab parušeńni Zakona «Ab druku i inšych srodkach masavaj infarmacyi». Padstavaj papiaredžańnia stała nibyta «skažeńnie ahulnapryniatych norm vykarystoŭvajemaj movy» (č.2 art.6 Zakona). Faktyčna hazeta była «abvinavačanaja» ŭ tym, što karystałasia arfahrafičnymi praviłami, jakija jsnavali ŭ biełaruskaj movie ŭ 20-ch hadach XX st. (tak zvanaja «taraškievica»). Hetyja praviły byli skasavanyja praz «stalinskuju reformu» pravapisu — pastanovaj SNK BSSR ad 26 žniŭnia 1933 hodu «Ab źmienach i spraščeńni biełaruskaha pravapisu».
Redakcyja hazety nie pahadziłasia z hetym papiaredžańniem i źviarnułasia ź iskavaj zajavaj u Vyšejšy haspadarčy sud (taki paradak praduhledžvaje dziejnaje zakanadaŭstva ŭ dačynieńni da skarhaŭ na rašeńni respublikanskich orhanaŭ dziaržaŭnaha kiravańnia. — Aŭt.) ab pryznańni niesapraŭdnym i skasavańni vyniesienaha papiaredžańnia.
SUDOVYJA PERYPETYI
Pieršaje pasiedžańnie suda adbyłosia 12 žniŭnia 1998 hodu. Pradstaŭnik isca Siarhiej Dubaviec, hałoŭny redaktar hazety, i Michaił Pastuchoŭ, člen Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ, adrazu ž pastavili pad sumnieŭ abjektyŭnaść i abhruntavanaść zaklučeńnia člena-karespandenta Nacyjanalnaj akademii navuk A.Žuraŭskaha, padrychtavanaha na zapyt Dziaržkamitetu pa druku. Mienavita na padstavie hetaha zaklučeńnia było paźniej vyniesienaje papiaredžańnie hazecie. Pradstaŭniki isca zapatrabavali pryznačyć kamisijnuju ekspertyzu ź liku aŭtarytetnych i niezaležnych specyjalistaŭ u halinie biełaruskaj movy.
Sudździa I.Pietuchova pahadziłasia z hetaj prapanovaj i adkłała na dva dni pasiedžańnie dziela taho, kab baki mahli prapanavać svaje pytańni dla ekspertyzy i mahčymyja ekspertnyja ŭstanovy (kandydatury ekspertaŭ).
14 žniŭnia sud, vysłuchaŭšy pradstaŭnikoŭ bakoŭ, pryznačyŭ filalahičnuju ekspertyzu. Jaje praviadzieńnie było daručanaje Instytutu movaznaŭstva Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi. Na patrabavańnie Siarhieja Dubaŭca ŭ skład ekspertnaj kamisii sud uklučyŭ «niezaležnych» specyjalistaŭ: prafesara katedry tearetyčnaha i słavianskaha movaznaŭstva BDU, doktara filalahičnych navuk B.Płotnikava; zahadčyka katedry biełaruskaha movaznaŭstva Haradzienskaha dziaržuniversytetu imia Janki Kupały, doktara filalahičnych navuk, prafesara P.Ściacko; zahadčyka katedry biełaruskaha movaznaŭstva BDPU, kandydata filalahičnych navuk, dacenta P.Michajłava; staršyniu Arfahrafičnaj kamisii Tavarystva biełaruskaj movy imia Francyska Skaryny, doktara filalahičnych navuk, prafesara H.Cychuna.
Na razhlad ekspertnaj kamisii sud pastaviŭ nastupnyja pytańni: 1) vyznačyć paniaćci «ahulnapryniatyja normy movy», u tym liku biełaruskaj movy; 2) jakija pravavyja i (albo) filalahičnyja krynicy vyznačajuć paniaćcie «ahulnapryniatyja normy biełaruskaj movy»; 3) ci źjaŭlajecca vykarystańnie pravapisu, jaki isnavaŭ u Biełarusi da 1933 hodu, «skažeńniem ahulnapryniatych norm vykarystoŭvajemaj movy»?
Adnačasna sudździa źviarnułasia z zapytam u Nacyjanalny schod Respubliki Biełaruś ab nieabchodnaści tłumačeńnia vyrazu «ahulnapryniatyja normy vykarystoŭvajemaj movy», jaki ŭžyvajecca ŭ novaj redakcyi artykuła 6 Zakona ab druku i jakoje źjaviłasia pravavoj padstavaj dla vyniasieńnia hazecie papiaredžańnia.
U źviazku z pryznačeńniem ekspertyzy sudovy praces pa spravie byŭ prypynieny. Jon adnaviŭsia tolki 14 śniežnia 1998 hodu. Pradmietam sudovaha razhladu stała zaklučeńnie ekspertnaj kamisii. Supracoŭniki Instytutu movaznaŭstva, za vyniatkam člena-karespandenta Nacyjanalnaj akademii navuk, doktara filalahičnych navuk, prafesara A.Bułyki, vykazali adnu ahulnuju pazycyju. Eksperty ž, pradstaŭlenyja iscom, vykłali pa pastaŭlenych pytańniach asobnyja mierkavańni.
Adzinymi eksperty byli tolki ŭ tym, što ŭ sučasnaj filalahičnaj litaratury paniaćcie «ahulnapryniatyja normy movy» nie vykarystoŭvajecca. Adsutničaje hetaje paniaćcie i ŭ pravavoj litaratury. Na mierkavańnie ekspertaŭ, nia majecca praktyčnaj mahčymaści vyznačyć nazvanaje paniaćcie.
Pa trecim pytańni specyjalisty Instytutu movaznaŭstva pryjšli da vysnovy, što vykarystańnie pravapisu, jaki isnavaŭ u Biełaruskaj SSR da 1933 hodu, źjaŭlajecca parušeńniem sučasnych praviłaŭ pravapisu biełaruskaj movy. Jany vykazali mierkavańnie, što abaviazkovymi dla vykarystańnia treba ličyć normy pravapisu, zamacavanyja ŭ padručniku «Praviły biełaruskaj arfahrafii i punktuacyi» (Miensk, 1959). U toj ža čas «niezaležnyja» eksperty nia ŭhledzieli ŭ praviłach arfahrafii, jakimi karystajecca redakcyja hazety «Naša Niva», jakich-niebudź adchileńniaŭ ad ahulnapryniatych normaŭ biełaruskaj movy. Tak, prafesar H.Cychun ličyć, što ŭ sučasnaj biełaruskaj movie ŭvohule niama adzinych ahulnapryniatych normaŭ pravapisu. Jany isnavali jakraz da 1933 hodu i byli zamacavanyja ŭ viadomaj knizie Branisłava Taraškieviča «Biełaruskaja hramatyka dla škoł». «Reforma pravapisu», u asnovie jakoj lažali palityčnyja matyvy, razburyła adzinstva biełaruskaha pravapisu. Na mierkavańnie prafesara B.Płotnikava, zaćvierdžanyja ŭ 1933 hodzie normy nielha pryznać ahulnapryniatymi, pakolki amal pałova biełarusaŭ pražyvała ŭ toj čas za miežami savieckaj častki krainy (jak viadoma, Zachodniaja Biełaruś z nasielnictvam u 4 młn. žycharoŭ była dałučanaja da SSSR tolki ŭ 1939 hodzie). Prafesar P.Ściacko taksama miarkuje, što normy biełaruskaj movy, zamacavanyja ŭ 1933 hodzie, ličyć ahulnapryniatymi nielha, tamu što jany «ŭzakonienyja» nasupierak rekamendacyjam Akademičnaj navukovaj kanferencyi 1926 hodu i źjaŭlajucca aktam palityčnaha ŭmiašalnictva ŭ moŭnuju palityku. Ekspert P.Michajłaŭ zajaviŭ, što jon padtrymlivaje mierkavańni, jakija vykazali A.Bułyka, H.Cychun i B.Płotnikaŭ.
Z Nacyjanalnaha schodu Respubliki Biełaruś sudu paviedamili, što jany nie hatovyja dać tłumačeńnie vyrazu z artykuła 6 Zakona ab druku — «ahulnapryniatyja normy vykarystoŭvajemaj movy».
Pradstaŭniki bakoŭ, abmierkavaŭšy zaklučeńnie ekspertnaj kamisii i zadaŭšy ŭdakładnialnyja pytańni namieśniku dyrektara Instytutu movaznaŭstva, kandydatu filalahičnych navuk A.Łukašancu, zastalisia na svaich papiarednich pazycyjach.
Sud zrabiŭ pierapynak dla padrychtoŭki rašeńnia pa spravie. 22 śniežnia 1998 hodu rašeńnie było abvieščanaje na karyść isca —redakcyi hazety «Naša Niva».
VYNIKOVYJa ACENKI
U jakaści asnoŭnych dokazaŭ svajho rašeńnia sud nazvaŭ nieadekvatnaść źmiestu novaj častki artykuła 6 Zakona — «nie dapuskajecca skažeńnie ahulnapryniatych norm vykarystoŭvajemaj movy» — paniaćciam, jakija vykarystoŭvajucca ŭ filalahičnych krynicach («norma (litaraturnaj) movy», «moŭnaja norma», «norma moŭnaja»), a taksama nieadpaviednaść hetaj častki ŭkazańniam narmatyŭnych aktaŭ Respubliki Biełaruś u častcy abaviazkovaści ŭžyvańnia praviłaŭ biełaruskaj arfahrafii i punktuacyi.
Tym samym sud pryznaŭ niekarektnaść farmuloŭki častki 2 artykuła 6, jakuju možna traktavać na luby hust. Raspracoŭniki papravak da Zakonu ab druku ŭžyli taki vyraz, jaki nichto z specyjalistaŭ nia zmoh rastłumačyć. Nie spaścihnuŭšy sutnaści pravavoj normy, sud vymušany byŭ pryznać nieabhruntavanaść pretenzijaŭ da hazety.
Viadoma, akramia pravavych niuansaŭ, u hetaj spravie možna ŭhledzieć i palityčny padtekst, a mienavita toje, što Dziaržkamitet pa druku nieabjektyŭna stavicca da hazety, jakaja daje sabie volu karystacca praviłami klasyčnaj biełaruskaj movy i hetym unosić razład u sučasnuju biełaruskuju movu. Papiaredžańnie hazecie za adchileńnie ad ustalavanych normaŭ pravapisu možna rascanić i jak niedapuščalnuju formu dziaržaŭnaha ŭmiašalnictva ŭ moŭnuju sferu, jakaja składaje śviataja śviatych kožnaj nacyi. Jak juryst ź vialikim stažam i jak udzielnik sudovaha pracesu, liču, što norma Zakona ab druku ab «niedapuščalnaści skažeńnia ahulnapryniatych norm vykarystoŭvajemaj movy» supiarečyć ahulnapryniatym normam mižnarodnaha prava ŭ halinie svabody infarmacyi, i ŭ pryvatnaści, artykułu 19 Mižnarodnaha prava ab hramadzianskich i palityčnych pravach, artykułu 34 Kanstytucyi Respubliki Biełaruś ab pravie hramadzian na volnaje atrymańnie i raspaŭsiudžvańnie infarmacyi, a taksama artykułu 23 Kanstytucyi, jaki nie dapuskaje abmiežavańnia pravoŭ i svabodaŭ hramadzian. Hetaje «novaŭviadzieńnie» nijak nia ŭpisvajecca ŭ systemu zakanadaŭstva ab druku i jość hrubym parušeńniem svabody słova i infarmacyi.
Akramia taho, ukazanaja farmuloŭka, jakaja pretenduje na rolu normy prava, nie tłumačycca nijakimi pravavymi i filalahičnymi krynicami. Jana nie adpaviadaje pravavym parametram, bo vykazvaje niešta adciahnienaje i nadta ahulnaje. Skarystańnie takoj farmuloŭki ŭ praktycy niepaźbiežna pryviadzie da samavolstva orhanaŭ dziaržaŭnaha kiravańnia i sudoŭ (u čym my mieli mahčymaść pierakanacca na prykładzie papiaredžańnia hazecie «Naša Niva» — Aŭt.). Ja miarkuju, što nieabchodna jak maha chutčej admianić hetuju nieakreślenuju i niebiaśpiečnuju normu Zakona ab druku. U advarotnym vypadku jaje skarystańnie moža paviarnucca novymi nieabhruntavanymi pretenzijami da biełaruskich vydańniaŭ.
Michaił Pastuchoŭ,
doktar jurdyčnych navuk, prafesar, dyrektar Centra pravavoj abarony SMI pry Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ
P.S. Pakryŭdžanaje samalubstva čynoŭnikaŭ Dziaržkamdruku nie dazvoliła im pryznać svaju «parazu» ŭ sprečcy z hazetaj «Naša Niva». 30 śniežnia 1998 hodu staršynia Dziaržkamitetu M.Padhajny nakiravaŭ skarhu staršyni Vyšejšaha haspadarčaha suda na pradmiet skasavańnia vyniesienaha rašeńnia. Značyć, sprečka hazety ź Dziaržkamitetam pa druku atrymaje praciah.
Kamientary