U honar paeta
Na minułym tydni ŭ Połacku ŭ biblijatecy mikrarajonu Marynienka adbyłasia viečaryna paeta i eseista 65-hadovaha Viktara Leanieni. Mierapryjemstva było prymierkavana da 40-hodździa jaho tvorčaj dziejnaści. Sp.Viktar žyvie ŭ Połacku z 1964 hodu i źjaŭlajecca addanym patryjotam staražytnaha horadu. Heta badaj adziny biełaruski paet, jaki pra Połacak vydaŭ asobny paetyčny zbornik — «Połackija byli». U honar veterana połackaha litaraturnaha cechu hučali vieršy i muzyka.
Podpisy za Bykava
Siabry navapołackaha demakratyčnaha ruchu raspačali zbor podpisaŭ za pierajmienavańnie vulicy Kirava, što znachodzicca ŭ centry horadu, u vulicu Vasila Bykava. Ludzi z padpisnymi listami źjavilisia na vulicach Navapołacku, va ŭniversytecie, kramach, dziaržustanovach. Inicyjatar akcyi, pravaabaronca Źmicier Sałaŭjoŭ kaža, što vulica Kirava nievialikaja, usiaho niekalki damoŭ, tamu źmiena nazvy nia budzie šmat kaštavać biudžetu.
Vasil Krokva, Połacak
∎
Zhareli dzieci
Dvoje małych dzietak, chłopčyki dvuch i troch hadoŭ, zhareli ŭ vioscy Bahušy Baranavickaha rajonu. Chata zaharełasia, vidać, ad zabaŭ z zapałkami. Maci paśpieła vyskačyć z pałajučaj chaty, zabyŭšysia na svaich synoŭ. Baćka ŭ hety čas byŭ na pracy ŭ Baranavičach. Susiedzi vyklikali pažarnikaŭ i pasprabavali samastojna vyratavać dziaciej. Jany vybili šyby, ale dadatkovy prytok kisłarodu i viecier tolki pavialičyli šuhańnie połymia. Pažarnyja pryjechali chutka, ale abvaliŭsia dach.
Dzieci sprabavali ratavacca ad pažaru pad koŭdraju…
Maci ich lubić zazirnuć u butelku — niekalki razoŭ jaje papiaredžvali ab pazbaŭleńni baćkoŭskich pravoŭ. Chto vinavaty ŭ zdareńni, ciapier vyśviatlaje prakuratura.
Rusłan Raviaka, Baranavičy
∎
Mahiloŭski zvon
Suśvietnaje virtualnaje sieciva papoŭniłasia novym adrasam http://zvon.at.tut.by — mahiloŭskaj moładzievaj hazetaj «Zvon».
Hazeta źjaviłasia ŭ 2002 h. jak prajekt haradzkoj himnazii №1. U minułym lutym da pracy dałučylisia žurnalisty-pačatkoŭcy ź inšych mahiloŭskich škoł — vydańnie stała haradzkim. Ciapier nad hazetaj, jakaja ŭ novaj jakaści vypuściła čatyry numary i vydajecca pa-biełarusku, pracujuć 16 karespandentaŭ z 10 škoł.
Zvonaŭcy pazycyjanujuć svajo vydańnie jak niezaležnaje moładzievaje, što imkniecca abjektyŭna aśviatlać padziei ŭ Mahilovie, Biełarusi i śviecie.
Andrej Biełahubaŭ, Mahiloŭ
∎
Pomnik ziemlakam
Žychar vioski Zacišša Jaŭhien Kalenda kaliści na ŭłasnyja srodki pastaviŭ pomnik ziemlakam, jakija zahinuli padčas II suśvietnaj vajny. Da 60-hodździa vyzvaleńnia Biełarusi 78-hadovy veteran staŭ inicyjataram ustalavańnia 16-tonnaha kamienia ŭ honar ziemlakoŭ, jakija vajavali i viarnulisia žyvymi. Z 27 veteranaŭ, adznačanych na kamieni, žyvuć tolki piaciora.
Nadzieja Lisoŭskaja, Babrujsk
∎
Nie papadpisvali na svaju hałavu
Kalektyŭ redakcyi kryčaŭskaj rajonnaj hazety «Leninski klič» pazbavili premii za śniežań. Žurnalistaŭ pakarali za toje, što redakcyja nia zdoleła padvysić z novaha hodu nakład vydańnia ŭ dva razy (da 4 000 as.).
«Leninski klič» trapiŭ u abłasny śpis dziaržhazet (usiaho — piać), jakija pavinny stać samaakupnymi ŭžo ź viasny. Vydańni papiaredžany ab značnym źmianšeńni biudžetnaha ŭtrymańnia.
Što ž da kryčaŭskaj «rajonki», to kožnamu jaje supracoŭniku zahadali «padpisać» na hazetu nia mienš za 100 čałaviek.
Andrej Parchomienka, Kryčaŭ
∎
Hrašovy ździek u Dubrovie
Choć i zajaŭlajuć pa televizary, što ŭ nas pośpiechi pa ŭsich frantach, zarobki ŭ Dubrovie nikčemnyja. Pajšoŭ Alaksandar R. atrymać zaroblenyja hrošy. Za 28 pracadzion zarabiŭ niešta kala 47 tys. rubloŭ — 1 678,5 rubla (81 cent) za dzień. Ale ŭ kasie Alaksandru addali na ruki ŭsiaho 20 tys., reštu vyličyli ci za siena, ci za čorta łysaha. Heta hipersuperbiednaść.
I Alaksandar nie adzinoki. Taki ž zarobak majuć i inšyja dužyja pracazdolnyja mužyki. Ale jany nie pratestujuć suprać hetaha cyničnaha ździeku. Tolki adzin dubroviec, Ihar P., zajechaŭ u inspekcyju pa pracy i paprasiŭ prakamentavać takija zarobki. Jamu skazali, što ŭ Biełarusi takich zarpłat daŭno niama, i prapanavali źviarnucca z papieraju, i tady inspektar adrazu pryjedzie raźbiracca.
Dubroŭcam čas pačać vučycca abaraniać svaje intaresy. Čas padumać, što za bajaźlivaść ciapier daviadziecca čuchać karak u staraści, kali atrymaješ nikčemnuju pensiju. Ciapier kožny pavodle zakonu maje prava žyć hodna. Z apošnim padvyšeńniem zarobku najmalnik maje płacić sama mieniej 128 860 rubloŭ u miesiac.
Pračnisia, Dubrova!
Mikoła Busieł, Śvietłahorščyna
∎
25 hod barysaŭskamu pedkaledžu
U pačatku lutaha Barysaŭskamu pedkaledžu spoŭniłasia 25 hadoŭ. Z hetaj nahody ŭstanova, u jakoj navučajecca 700 čałaviek, atrymała hrant ad prezydenta — 16 młn rubloŭ. Kaledž zajmaje viadučaje miesca siarod usich pedvučelniaŭ krainy, a kala 70% navučencaŭ pa jaho skančeńni pastupajuć u VNU. U pedkaledžy rychtujuć nastaŭnikaŭ małodšych klasaŭ, biełaruskaj, anhielskaj i niamieckaj moŭ, vychavalnikaŭ dla dziciačych sadkoŭ, sacyjalnych pedahohaŭ.
Hreka-rymlanie
U pačatku lutaha ŭ Barysavie prajšoŭ čempijanat vobłaści pa hreka-rymskaj baraćbie. Spabornictvy razyhryvalisia ŭ vaśmi vahavych katehoryjach, u čatyroch pieramahli barysaŭcy. Jany i pradstaviać horad na čempijanacie krainy ŭ Miensku pry kancy lutaha.
Barysaŭščyna ŭ ahni
Ad pačatku novaha hodu ŭ Barysavie i rajonie ad pažaru zahinuła ŭžo vosiem čałaviek. Najčaściej achviary znachodzilisia ŭ niećviarozym stanie.
Źmicier Pankaviec, Kastryca
∎
Kamientary