Historyja2626

Novy hod — nie «po vieleniju Pietra»: biełarusy adznačajuć Novy hod z 1387 hoda

Nadychodzić Novy hod. Chutka FM-stancyi dy haziety kałanijalnaj skiravanaści znoŭ pačnuć ubivać u hałovy biełarusam, što adznačać jaho 1 studzienia biełarusy pačali «po vieleniju caria Pietra», jaki ŭ 1700-m pieravioŭ Rasiju na sučasny kalandar. A jak było nasamreč? Kali dzień 1 studzienia staŭ ličycca pieršym dniom novaha hoda?

Viadoma, što ŭ staražytnych ziemlarobskich supolnaściach hod pačynaŭsia ŭ sakaviku, z novaj viasnoj, z novym cykłam raboty ŭ poli. U vizantyjskaj tradycyi pryniata było pačynać hod ź vieraśnia. «Heta išło ad daŭnich hreckich i małaazijskich kultur, — tłumačyć historyk Aleh Dziarnovič. — Tradycyja ž ličyć hod ad 1 studzienia pajšła z Staražytnaha Rymu».

Zapačatkavaŭ jaje nie chto inšy, jak Julij Cezar, jaki staŭ u Rymie nie tolki impierataram, ale i viarchoŭnym žracom. Refarmujučy kalandar, jon pieranios pačatak hoda z sakavika na studzień — miesiac, pryśviečany bohu Januaryju.
Heta pahanskaje bostva času, pačatku i kanca mieła va ŭjaŭleńni rymlanaŭ dva abliččy. Januaryj nibyta i ahladaŭsia na minuły hod, i hladzieŭ u budučyniu.

Rymski kalandar pašyraŭsia pa śviecie spačatku razam z rymskimi lehijonami, paśla — z rymskaj katalickaj Carkvoj.

Z Rymu idzie i adna z tradycyj śviatkavać pačatak Novaha hoda. Kazus, jaki pasłužyŭ pryčynaj dla hetaha, byŭ źviazany z kancom śvietu.

Ludzi čakali, što z nadychodam 1000 hoda našaj ery vyrviecca na volu biblejskaja pačvara Levijafan i skončacca ziamnyja časy. Adnak prabiła poŭnač — i katastrofy nie adbyłosia. Rospač u Rymie źmianiłasia na ŭsieahulnuju radaść i śviatkavańnie.
U pieršy dzień Novaha hoda Papa Silviestr II upieršyniu skazaŭ pramovu urbi et orbi — «horadu i śvietu». Z taho času jana stała tradycyjnaj.

Carkva raniej najbolš pilnavała čas: jana musiła vyličvać daty relihijnych śviataŭ, terminy pastoŭ; pry manastyrach vialisia chroniki.
Narod u masie svajoj da času staviŭsia mienš pilna: histaryčnaja pamiać vialikaj častki nasielnictva nie siahała dalej taho, što pamiataŭ dzied ci pradzied — dalej byli lehiendarnyja časy.

Na biełaruskuju ziamlu tradycyja pačynać hod ad 1 studzienia pryjšła razam ź pierachodam u katalictva panujučaj dynastyi dy masavym chryščeńniem nasielnictva,
kaža Aleh Dziarnovič.
Heta moh być Jahajłaŭ chrost 1387-ha, kali vialiki kniaź, vykonvajučy abaviazalnictvy, uziatyja na siabie padčas Kreŭskaj unii, pieravodziŭ Litvu z pahanstva ŭ chryścijanstva rymskaha abradu.
Chacia, dadaje Aleh Dziarnovič, da XVI st. praciahvała isnavać i tradycyja vizantyjskaha letaźličeńnia, kali Novy hod pačynaŭsia z 1 vieraśnia. Ale možna skazać, što ŭ Biełaruś sučasny kalandar pryjšoŭ 625 hadoŭ tamu.

Z chutkimi śviatami, darahija čytačy!

Kamientary26

Ciapier čytajuć

Mikoła Statkievič na svabodzie. Jon pieranios insult

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, dziela čaho Łukašenka nie pajechaŭ da Trampa na Samit miru ŭ Vašynhton30

Dzie adznačyć Dzień rodnaj movy: padziei ŭ Biełarusi i zamiežžy8

Baćki pryjechali naviedać dzicia ŭ sanatoryj, ale ich nie puścili. Skončyłasia vyklikam milicyi11

Paśla viartańnia z Polščy aryštavali suzasnavalnicu startapa GlobalTips. Joj dali try hady kałonii za dapamohu palitviaźniam12

Telefonnyja machlary pierajšli da vykupaŭ za dziaciej — raskažycie pra hetu schiemu blizkim2

U histaryčnym domie ŭ centry Minska zalivaje kvatery: «Za sutki vynies 30 viodraŭ vady»3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?4

U Pskoŭskaj vobłaści haryć naftabaza — drony prabili achoŭnuju sietku1

Vajskoŭcy ZŠA zajavili Trampu ab hatoŭnaści ŭdaryć pa Iranie 21 lutaha

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mikoła Statkievič na svabodzie. Jon pieranios insult36

Mikoła Statkievič na svabodzie. Jon pieranios insult

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić