Supolny prajekt «Svabodnaha teatra», teatra Young Vic i haziety The Guardian źjaviŭsia ŭ internecie. Stužka «Stykoŭka», jakaja doŭžycca ŭsiaho dziesiać chvilin, raskazvaje pra sustreču ŭ łondanskim aeraporcie biełarusa (Mikałaj Chalezin) i anhličanina (Džud Łoŭ).
Džud Łoŭ (jon hraje samoha siabie) dapamahaje našamu suajčyńniku (Mikałaj Chalezin vykonvaje rolu režysiora biełaruskaha teatra, jaki viartajecca ź Ńju-Jorka) znajści ŭ łondanskim aeraporcie terminał dla pasadki na Minsk.
U apošni momant vyśviatlajecca, što biełarus nie moža viarnucca na radzimu — paśla vybaraŭ 2010 hoda ŭ jaho doma prajšoŭ pieratrus, a siamja ŭciakła ŭ Maskvu.
— Ja nie mahu viartacca, — kaža ŭ filmie Mikałaj Chalezin Džudu Łoŭ.
— Čamu?
— Doma pieratrus, žonku aryštavali. Heta ŭ nas paśla prezidenckich vybaraŭ. Siamju siabry dapamahli vyvieźci za miažu.
Kali niekatoryja i abvinavaciać film u «palityzavanaści», to treba zaŭvažyć, što źniata stužka pryhoža, i pakidaje ŭražańnie.
Darečy, Džud Łoŭ nieadnarazova raniej vykazvaŭsia ŭ padtrymku biełarusaŭ, paciarpiełych ad represij 2010 h.
Režysior filma — Uładzimir Ščerbań, a pad brytanskuju aŭdytoryju jaho adaptavała dramaturh Łora Uejd.
-
Maładaja aktrysa Kołasaŭskaha teatra, jakaja začapiła ludziej vykazvańniem pra biełaruskuju movu, zvalniajecca
-
Pa-biełarusku vyjdzie «Biełaruski snajpier» pasła Šarepki, a Kviatkoŭski napisaŭ praciah «Frašak»
-
Mužčyny płačuć! Akcior i muzyka «Raźbitaha serca pacana» Pavieł Haradnicki zrabiŭ śpiektakl na vieršy Mikity Najdzionava
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Kamientary