Kino66

«Čamu jany letam pa Płoščach nie chodziać?» — «A vy ŭ Jarmošynaj zapytajcie»

Repartaž ź pieršaha zdymačnaha dnia «Aviela».

«Ničoha palityčnaha kryčać nie treba, dziejańnie adbyvajecca ŭ nieviadomaj krainie, —

pamočnik režysiora Vital zaniepakojeny i daje instrukcyi masoŭcy, jakaja bazujecca ŭ hałoŭnym korpusie Biełdziaržuniviersiteta. —

Vy, hałoŭnaje, uličycie, što na zdymkach budzie kaktejl Mołatava, nie nabližajciesia da «milicyi», bo kali chto-niebudź atrymaje dubinkaj, prablem nie abiaremsia».

U Minsku zdymajuć film «Aviel» — nacyjanalny kinaprajekt. Heta historyja dvuch bratoŭ, dziejańnie jakoj adbyvajecca ŭ sučasnaj Biełarusi.

Častka siužetu – padziei 2010-ha. Ciaham čatyroch dzion u Minsku pa načach zdymajucca sceny Płoščy-2010, masavych pratestaŭ, pry ŭdziele masoŭki i kaskadzioraŭ z šaści krainaŭ.

Zdymki musili pačynacca a siomaj viečara i ciahnucca 12 hadzinaŭ — u pieršy dzień musiać zdymać abaronu Doma ŭrada ad mitynhoŭcaŭ. Što praŭda, bieź ściahoŭ i łozunhaŭ, zatoje z kaktejlem Mołatava. U vyniku a 19-j pra zdymki śviedčyć tolki furhončyk z nadpisam «Aviel», dostup va ŭsie zony». Masoŭka hrejecca ŭ hałoŭnym korpusie BDU, a akciory — u Pieduniviersitecie, kudy ni žurnalistaŭ, ni masoŭščykaŭ nie puskajuć.

Dziejańnie pačynajecca a 21-j hadzinie ź instrukcyi: «Žyvie Biełaruś!» nie kryčać,

zatoje možna kryčać «Čto-to nie tak!». Jak pakaža praktyka, masoŭka budzie kryčać niešta siaredniaje pamiž «Urrraaa!», jak na śviatočnym salucie, i razroźnienymi vykrykami «Dynama!» i, čamuści, «Kaštan».

Siarod nievialikaha natoŭpu (zadziejničany nie ŭsie 500 čapłaviek, dubli robiać roznyja hrupy) bačnyja cichary,

jakija žurnalistaŭ da Doma ŭradu nie puskajuć. «Tut «Naša Niva» staić — niečakana dla žurnalistaŭ «NN» pieramaŭlajucca pa racyi. U rešcie rešt, padpuskajuć bližej.

Masoŭka, jakaja padychodzić da Doma ŭradu zdalok nahadvaje atrad kijeŭskich citušak, adnak pry nabližeńni, bolej padobna na publiku masavych hulańniaŭ —

u asnoŭnym heta studenty, niekatoryja ź dziaŭčat pryjšli na abcasach, siarod natoŭpu bačnyja i prafiesijnyja masoŭščyki — ludzi ŭ vieku, jakija majuć chobi zdymacca ŭ kino, nie zvažajučy na toje, što masoŭka na «Avieli» nie apłočvajecca.

«U ataku nie iści», — žartam sucišaje masoŭku namieśnik režysiora.

«A my možam i ŭ ataku», — žartujuć masoŭščyki.

«Nie treba, heta nie milicyja, a akciory», — kaža namieśnik.

U rešcie rešt na placoŭcy źjaŭlajecca pradziusar Siarhiej Ždanovič i tłumačyć, što ad bieł-čyrvona-biełych ściahoŭ admovilisia, bo film nie dakumientalny, nie pra palityku, i ŭvohule scena Płoščy nie budzie doŭžycca bolej za piać chvilin.

«A pra što film? Ja ŭvohule nie razumieju», — pierahavorvajucca cichary.

Usim vidavočna choładna.

«Čamu jany pa Płoščach letam nie chodziać?» — skardziŭsia pamočnik režysiora. «A vy ŭ Jarmošynaj zapytajciesia», —

prapanuje niechta. Nasamreč, na vulicy kudy nižej za 20 hradusaŭ, tamu kožny dubl, na jaki adviedziena 50 chvilin dajecca ŭsim ź ciažkaściu. Pieršy raz — nie atrymlivajecca, natoŭp idzie da «milicyi», niechta razmachvaje «kaktejlem Mołatava», adnak kidać jaho nie ryzykuje — vyhladaje dosyć kamična. Asabliva pad vyhuki, jakija praciahvajuć nahadvać «Ura!».

 «Kali nas užo zamieniać?» —

pytajecca ŭ kinošnikaŭ dziaŭčyna z masoŭki, jakaja pryjšła na vysokich abcasach, i mierźnie bolej za ŭsich — u astatnich jość mahčymaść skakać. — Tut strašna choładna».

Z druhoha dubla kaktejl lacić u milicyjantaŭ, u adnaho ź ich haryć ščyt z nadpisam «milicyja».

«Stop — źniata, usie małajcy», — abviaščajuć pamočniki režysiora, i tady pačynajecca sapraŭdnaje dziejańnie.

Zamierzłaja masoŭka startuje ad Doma ŭrada da hałoŭnaha korpusa BDU, jak byccam biažyć na Alimpijadzie.

Unutry korpusa čakaje druhaja pałova masoŭščykaŭ.

«Jak vy tut apynulisia?» — pytajusia ŭ chłopcaŭ, jakija padychodziać z pytańniem, ci byŭ ja ŭžo na Płoščy. «A nas namieśnik dekana paprasiŭ, my pryjšli, jon charošy čałaviek, — adkazvajuć jany. — My z koledža suviazi». Taksama ich cikavić,

«ci možna tam kryčać niešta niepalityčnaje, ci abaviazkova palityčnaje?».

Pytajusia — «da šostaj ranku tut budziecie?».

«Oj, da šostaj zdymki?» — pierapytvajuć jany, paśla kažuć. — «Nam abiacali zaŭtra vychodny, tamu moža i zastaniemsia. Hałoŭnaje, nie zasnuć».

U hety momant abviaščajuć zbor masoŭki — druhaja partyja idzie zmahacca z «AMAPam» i hladzieć na «kaktejl Mołatava», jaki zdymajuć ź niekalkich rakursaŭ, u tym liku z Doma ŭradu.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty45

Hramadstvadapoŭniena45

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi źjaviŭsia novy płaciežny servis

U Kazachstanie fanaty bielhijskaha «Bruhie» pryjšli na matč u vobrazach skandalnaha kinahieroja. Ich zatrymali3

Dziaŭčynka ŭ Sibiry zahinuła, kapajučy tunel u hurbie

Niezvyčajnaja kampazicyja ŭ centry Varšavy abjadnała try narody. Na svaju fihuru biełarusy sabrali hrošy sami2

U Japonii stvarajuć samy chutki ciahnik u śviecie

Aryštavali 20‑hadovuju Janinu Paźniak, dačku palitźniavolenaha žurnalista Kiryły Paźniaka3

U Estonii zabrali čempijanat Jeŭropy pa fiechtavańni za admovu vydać vizy rasijanam i biełarusam1

Na pieramovach u Abu-Dabi pradstaŭniki Pucina znoŭ patrabujuć ad Ukrainy addać uvieś Danbas6

Cichanoŭskaja voźmie ŭdzieł va ŭračystaściach z nahody hadaviny paŭstańnia 1863 hoda1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty45

Hramadstvadapoŭniena45

Jak u halečy śpivałasia radnia Łukašenki? Małaviadomyja fakty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić