Idzie čempijanat śvietu pa futbole, 15 červienia hulała zbornaja Handurasa, tamu samy čas pryhadać Futbolnuju vajnu.
Vajna adbyłasia pamiž Salvadoram i Handurasam, i doŭžyłasia jana z 14 pa 20 lipienia 1969 h. Nazva šmat kaho ŭvodzić u zman i prymušaje dumać, što futbolnyja žarści padšturchnuli dźvie centralnaamierykanskija nacyi da vajny pamiž saboj. Adnača, jaje padstavy nasili kudy bolš hłyboki charaktar, čym niezadavolenaść vynikami matču.
Pryčynaj ža kanfliktu stali sprečnyja terytoryi i nielehalnaja mihracyja na terytoryju Handurasa.
Realnaj miažy pamiž krainami nie isnavała, abiedźvie jany pretendavali na peŭnyja terytoryi, raźmieščanyja ŭ pamiežnych rajonach. Bolš raźvity ŭ ekanamičnym dačynieńni Salvador pakutavaŭ ad pieranasialeńnia. A voś Handuras, ščylnaść nasielnictva jakoha ŭ 8 razoŭ sastupała pa hetamu pakazčyku Salvadoru, mieŭ značnuju kolkaść niezasielenych terytoryjaŭ.
Heta pryviało da rostu nielehalnaj mihracyi salvadorcaŭ u susiedniuju krainu. Da 1960 h. na terytoryi Handurasa naličvałasia kala 60 tys. nielehalnych mihrantaŭ, a da 1969 ich kolkaść pavialičyłasia da 300 tys. U 1967 h. pamiž dźviuma krainami była zaklučana damova, zhodna ź jakoj pierasialencam z Salvadora davaŭsia termin u 5 hadoŭ dla taho, kab lehalizavać svajo znachodžańnie na terytoryi Handurasa, albo pakinuć jaho miežy. Adnača adnosiny pamiž krainami na toj momant byli ŭžo značna sapsavanymi.
Jašče 25 maja 1967 h. sałdaty nacyjanalnaj hvardyi Salvadora aryštavali na sprečnych terytoryjach čatyroch hramadzian Handurasa.
Adzin ź ich — Antonia Marcinies Arhieta, byŭ abvinavačanym u zabojstvie dvuch salvadorcaŭ, ździejśnienych u 1961 i 1963 hh. Jamu vynieśli prysud – 20 hod źniavoleńnia. U svaju čarhu, u rukach handurascaŭ apynułasia kala 50 salvadorskich sałdataŭ.
Incydent byŭ vyčarpanym tolki ŭ 1968 h., kali Marcinies Arhieta i salvadorski vajskoŭcy byli adpuščanyja dadomu. Ale ŭdzielniki padziejaŭ, jak i šmat chto z analitykaŭ, ličać, što mienavita padziei maja-červienia 1967 hoda źjavilisia prałoham futbolnaj vajny.
Abvastreńnie adnosinaŭ adbyłosia na pačatku 1969 h., kali prezident Handurasa Asvalda Łopies Arellana pasprabavaŭ pierakłaści vinu za žałasny stan handuraskaj ekanomiki na salvadorskich pierasialencaŭ.
U studzieni 1969 h. urad Handurasa admoviŭsia padaŭžać damovu 1967 h. ab emihracyi, prystrašyŭšy kanfiskavać ziamielnyja ŭładańni tych, chto nie źjaŭlajecca vychadcam z Handurasa. U presie pačali źjaŭlacca materyjały šavinistyčnaha charaktaru. Da kanca maja 1969 h. salvadorcy pačali ŭ masavym paradku pakidać Handuras i viartacca na radzimu, jakaja i biez taho pakutavała ad pieranasialeńnia.
Apahieju napružanaść pamiž dźviuma krainami dasiahnuła ŭ červieni 1969 h., kali futbolnyja zbornyja Handurasa i Salvadora praviali try sustrečy zapar
u ramkach adboračnaha cykłu čempijanatu śvietu 1970 za prava zhulać stykavy matč z kamandaj Haici. Tady ad Paŭnočnaj, Centralnaj Amieryki i Karybaŭ u finał vychodziła adna zbornaja (druhoj była Mieksika — haspadynia čempijanatu), i adbor išoŭ pa składanaj schiemie. Kamandy Salvadora i Handurasa pieramahli ŭ svaich hrupach, i vyjšli adna na adnu ŭ «paŭfinale».
Matčy, jakija prachodzili ŭ stalicach dziaržaŭ, supravadžalisia źbićciom jak zaŭziataraŭ, tak i hulcoŭ kamand haściej.
U pieršaj hulni, jakaja prachodziła 8 červienia ŭ Tehusihalpie, pieramoh Handuras – 1:0. U druhim matčy, 15 červienia (45 hod tamu!), pieramoh Salvador – 3:0. Padčas hetaha matču na stadyjonie ŭ San-Salvadory byŭ spaleny ściah Handurasa, i padvierhsia abrazam dziaržaŭny himn krainy. U samim Handurasie pačalisia źbićci i zabojstvy salvadorcaŭ, pry hetym u liku paciarpiełych apynulisia supracoŭniki pasolstva.
Pakul FIFA z-za adnolkavaj kolkaści ačkoŭ, nabranych kamandami, pryznačała dadatkovy matč na niejtralnym poli, u Salvadory byŭ abvieščany dadatkovy zaklik na vajennuju słužbu. Heta adbyłosia 24 červienia. A 27 červienia, u dzień treciaha matču, jaki pravodziŭsia ŭ Miechika, Handuras razarvaŭ adnosiny z Salvadoram. U hulni Handuras sastupiŭ ź likam 2-3, pryčym Salvador vyrvaŭ pieramohu ŭ dadatkovy čas.
Bajavyja dziejańni pačalisia ranicaj 14 lipienia 1969 h. z nalotu salvadorskaj avijacyi na abjekty vajenna-pavietranych siłaŭ Handurasa.
Adnačasova salvadorskija vojski pierajšli miažu i pačali prasoŭvańnie ŭhłyb handuraskaj terytoryi. Za niekalki dzion salvadorcy akupavali terytoryju płoščaj ŭ 1600 kv. km, adnak dalejšaje prasoŭvańnie ich vojskaŭ było spyniena. Avijacyja Salvadora straciła 4 bajavyja samaloty, što surjozna adbiłasia na maralnym stanie lotčykaŭ. U toj ža čas samaloty handuraskich VPS ažyćciaŭlali efiektyŭnuju padtrymku svaich naziemnych siłaŭ.
15 lipienia Arhanizacyja Amierykanskich dziaržavaŭ, jakaja sabrałasia na ekstrannaje pasiadžeńnie, źviarnułasia da vajujučych bakoŭ z prapanovaj spynić ahoń. U noč na 18 lipienia hetaja prapanova była pryniataj, a 20 lipienia pahadnieńnie ab spynieńni ahnia ŭstupiła ŭ siłu. Hety dzień ličycca dataj zakančeńnia kanfliktu – u vyniku, vajna doŭžyłasia blizu 100 hadzin, za što i atrymała jašče adnu nazvu — Stohadzinnaja vajna. Ale salvadorskija vojski praciahvali akupavać častku handuraskaj terytoryi, a VPS Handurasa 27 lipienia padvierhnuli bambardziroŭcy 5 salvadorskich haradoŭ. Mirnaje pahadnieńnie było padpisanym tolki 5 žniŭnia, i tady ž pačaŭsia advod vojskaŭ.
Ludskija straty abodvuch bakoŭ aceńvajucca ŭ 2-4 tysiačy čałaviek. U asnoŭnym heta było mirnaje nasielnictva Handurasa.
Materyjalnyja straty zkłali 50 młn. dalaraŭ ZŠA. Ad 60 da 130 tys. salvadorcaŭ byli vymušany pakinuć Handuras. Pad pahrozu było pastaŭlena isnavańnie Centralna-amierykanskaha ahulnaha rynku. Pytańnie ab sprečnych terytoryjach było vyrašanym tolki ŭ 90-ch hh. XX st.
Što cikava, Futbolnaja vajna ŭvajšła ŭ historyju jak apošniaja vajna, u jakoj aktyŭny ŭdzieł prymali poršnievyja źniščalniki. Major VPS Handurasa Fiernanda Sota źbiŭ 3 samaloty praciŭnika, u suviazi z čym jaho časam nazyvajuć apošnim asam poršnievaj avijacyi.
Kamientary