
Chto tyja ludzi, jakija vychodziać na płošču, kab vykazać svaju hramadzianskuju pazicyju i niazhodu z uładaj? Na hetaje pytańnie adkazvaje viadomy režysior Siarhiej Łaźnica ŭ filmie «Padzieja», premjera jakoha adbudziecca na Vieniecyjanskim kinafiestyvali, jaki adkryŭsia ŭčora, paviedamlaje Radyjo «Svoboda».
Stužka sabranaja z čorna-biełych plonak, što zachoŭvalisia ŭ archivie Leninhradskaj studyi dakumientalnych filmaŭ. Apieratary zdymali horad u dni putču 1991 hoda.

Heta byli try vydatnyja dni biezuładździa. Zahady HKČP u Leninhradzie nie vykonvalisia, vojski ŭ horad nie ŭvajšli, nichto ničoha nie zachoplivaŭ i ni ŭ kaho nie stralaŭ. Bunt skončyŭsia pieramohaj paŭstancaŭ, azadačanych tym, što ŭłada sama ŭpała da ich u ruki, i jakija nie viedali, jak joju rasparadzicca.

— «Padzieja» — heta film pra rasiejski Majdan, pra Majdan, pra jaki Rasieja zabyłasia ci, dakładniej, jaje prymusili zabycca. Možna skazać, što filmy «Majdan» i «Padzieja» — heta dyłohija, bo dźvie revalucyi padobnyja? Choć rasiejski Majdan byŭ vielmi niaśmiełym, biez kaktejlaŭ Mołatava, ale ŭsio-tki byŭ, — skazaŭ Siarhiej Łaźnica.
Nahadajem, u 2014 hodzie režysior zdymaŭ revalucyju ŭ Kijevie, i jahony film «Majdan» staŭ kalektyŭnym partretam jaje ŭdzielnikaŭ. Raniej Siarhiej Łaźnica prademanstravaŭ stužku «U tumanie» pavodle apovieści Vasila Bykava.
Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary