Mierkavańni3838

Praciah palemiki: Relihijnaja adukacyja ŭ malenstvie – heta forma hvałtu ź dziciaci

Piša Andrej Chrapavicki.

Paru dzion tamu moj ziamlak, Kastuś Šytal, spravakavaŭ dyskusiju na temu relihijnaha navučańnia ŭ škołach. Jon piša:

«Kali dyskusija niejkim bokam kranajecca chryścijanskaha vychavańnia dziaciej, to amal abaviazkova ŭspłyvie kamientar: «Nie naviazvajcie dzieciam relihiju! Niachaj samo robić vybar».

Chm, cikava. Niaŭžo aŭtary takich kamientaroŭ ličać, što dzicia maje mahčymaść vybirać śvietapohlad? Dzicia jašče dzicia. Kali b u dziciaci spytali - jeści na śniadanak kašu abo cukierki - adkaz byŭ by vidavočny. Jak i karyść takoha «vybaru» dla małoha.

Na starejšych, najpierš na baćkach, lažyć abaviazak pieradać dzieciam i padletkam peŭnyja kaštoŭnaści. Maralna-etyčnyja. Nacyjanalnyja i kulturnyja. Relihijnyja, śvietapohladnyja».

Na maju dumku na baćkach lažyć abaviazak najpierš nie naškodzić svajmu dziciaci. Važna dziciu pieradać prahu da viedaŭ, cikaŭnaść da navakolnaha śvietu i ŭmieńnie krytyčna dumać, bazavać svaje dziejańni na tym, što dakazujema. U hetym taksama zadača škoły. A nijak nie raspaŭsiud mitaŭ i strašyłak, jakija mohuć tolki traŭmavać psychiku lohkaviernaha dzicionka.

Relihijnaja indaktrynacyja ŭ malenstvie – heta forma hvałtu suprać dzicia. Ni bolš, ni mienš. Luby hvałt nia redka maje advarotny efekt. Toj samy Merylin Mensan, jak i mnohija satanisty-metalisty, naviedvali relihijnyja (čaściej za ŭsio katalickija) škoły.

Relihijnaja adukacyja ŭ čystym vyhladzie praktykujecca ŭ niekatorych isłamskich krainach. Biednyja dzieci. Usio ichniaje razumieńnie śvietu vakoł siabie bazujecca na tekstach Karanu. Usio žyćcio jany žyvuć u halečy, dla ich heta žyćcio – heta biaskoncaja pakuta, jakuju treba pieratryvać pierad tym, jak patrapić u vaładarstva božaje. I tamu jany pavinny pakutvać. Tamu jany pavinny biaskonca klenčyć, bicca hałavoj ab padłohu, nasić admysłovuju vopratku, jakuju na ich choča bačyć ich niabiesny dyktatar. Svaje prablemy jany bačać u tych, chto žyvie nie pavodle litary śviatych pisańniaŭ, u libierałach, hiejach, ludziach inšaj viery ci ateistach. My chočam źlapić niešta takoje sa svaich dzieciej?

Što varta vykładać dzieciam, heta toje, što isnujuć relihii (kala 4200). Jany vučać tamu i tamu i što ludzi ŭ heta vierać. Ale kazać dzicionku: ty – katalik (ci ty – pravasłaŭny) i tamu ty pavinien vieryć u toje i toje – heta, paŭtarusia, hvałt suprać dziaciej. I abaviazak baćkoŭ – nie rabić hetaha hvałtu.

Kamientary38

Ciapier čytajuć

Adzieńnie dziaŭčyny, znojdzienaje ŭ Ślapiancy, padobnaje da vopratki Jany Kastrankovaj — dački dyrektara bujnoha ahrakompleksu

Adzieńnie dziaŭčyny, znojdzienaje ŭ Ślapiancy, padobnaje da vopratki Jany Kastrankovaj — dački dyrektara bujnoha ahrakompleksu

Usie naviny →
Usie naviny

Krynicy: Usava i Kraŭcova vykraślili polskija słužby. Ź Dzikavickim inšaja situacyja68

Samuju darahuju kvateru ŭ śniežni kupili ŭ Drazdach

Šrajbman tłumačyć, čamu ŭ Biełarusi nie budzie jak u Vieniesuele27

Viačorka patłumačyŭ, jak składajucca śpisy haściej na pryjom da prezidenta Polščy22

Bum na krasoŭki skančvajecca?7

«Bulbianyja» — jaki brend zahubili! Voś što tam hatavali i što ŭspaminali pra ich Uładzimir Vysocki i staršynia KDB18

17‑hadovaja studentka z Kryma pajechała na spatkańnie — i jaje zabili. Padazrajuć rasijskaha vajskoŭca, jaki paśpieŭ pavajavać na «SVA»5

Minčuka, jaki kataŭsia na łyžach pa płoščy Pieramohi, vyklikali na razmovu ŭ DAI9

Na Kipry źnik Uładzisłaŭ Baŭmhiertnier, były hiendyrektar «Urałkalija». Jaho zatrymlivali pa skandalnaj spravie ŭ Minsku4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Adzieńnie dziaŭčyny, znojdzienaje ŭ Ślapiancy, padobnaje da vopratki Jany Kastrankovaj — dački dyrektara bujnoha ahrakompleksu

Adzieńnie dziaŭčyny, znojdzienaje ŭ Ślapiancy, padobnaje da vopratki Jany Kastrankovaj — dački dyrektara bujnoha ahrakompleksu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić