Davierlivaja biełaruska sprabavała vyratavać ad pirataŭ 750 tysiač funtaŭ sterlinhaŭ i straciła ŭłasnyja hrošy
Čarhovy vypadak machlarstva praź internet zarehistravany ŭ Biełarusi. Achviaraj złačynstva stała 41-hadovaja žycharka Puchavickaha rajona Minskaj vobłaści.

Jak paviedamili ŭ Pieršamajskim RUUS Minska, kudy žančyna źviarnułasia pa dapamohu, u mai jana paznajomiłasia z mužčynam u Facebook. Na piersanalnaj staroncy było ŭkazana, što jaho zavuć Nova Gabriele i jon žyvie ŭ Fłorydzie. Vielmi chutka Nova Gabriele uvajšoŭ u davier da žančyny, i znajomstva pierarasło ŭ ramantyčnyja adnosiny.
Mužčyna raspavioŭ, što vyjhraŭ tendar na zaklučeńnie kantraktu z aŭstralijskaj firmaj i vymušany adpravicca tudy na karabli. Na šlachu sudna atrymała paškodžańni i niekatory čas stajała na jakary ŭ Mižziemnym mory. Pa radyjostancyi była atrymana infarmacyja, što da karabla nabližajecca pirackaje sudna, i kamanda była vymušana ekstrana pryšvartavać karabiel na vostravie Lesbas. Kab zachavać majomaść, a mienavita 750.000 funtaŭ sterlinhaŭ, novy znajomy paprasiŭ davierlivuju biełarusku atrymać ad jaho imia hetyja hrošy. Žančyna pahadziłasia.
Praź niekatory čas joj pryjšoŭ list pa elektronnaj pošcie ad [email protected]. U im byli paznačany rekvizity tureckaha banka, na rachunak jakoha treba było pieravieści 2.290 dalaraŭ ZŠA za dastaŭku pasyłki. U paviedamleńni ŭkazvałasia imia adpraŭnika — Jenny Yilmaz. Paśla taho jak zajaŭnica pieraviała nieabchodnuju sumu na rachunak banka-atrymalnika, pa elektronnaj pošcie joj pryjšoŭ jašče adzin list. U im paviedamlałasia, što treba pieravieści jašče 7.740 dołaraŭ ZŠA, tamu što pieršapačatkovaj sumy nibyta niedastatkova dla apłaty ŭsich pošlin.
Da taho času Nova Gabriele pierastaŭ adkazvać na paviedamleńni biełaruski, a zatym i zusim zakryŭ joj dostup da svajoj staronki.
«Nie varta być zališnie davierlivymi ŭ znosinach ź nieznajomymi i małaznajomymi ludźmi, — prakamientavaŭ namieśnik načalnika Pieršamajskaha RUUS stalicy Alaksandr Hramovič. — Kali zavodzicie znajomstva ŭ sacsietkach, varta być vielmi aściarožnym i nie hublać pilnaść. Ašukancy raźmiaščajuć na piersanalnych staronkach nie svaje fota i dajuć niedakładnuju infarmacyju. Jany ŭvachodziać u davier, prydumlajuć roznyja historyi, prosiać pierasłać hrošy dla taho, kab vyrašyć prablemy, jakija ŭźnikajuć raptoŭna. Viarnuć pieraličanyja hrošy vielmi ciažka. Ciapier pa hetym fakcie pravodzicca pravierka».
Kamientary