Sport88

«Zrablu ŭsio, kab tolki nie viartacca ŭ Rasiju». Čamu źjechaŭ infarmatar Dźmitryjeŭ?

Rasijski lohkaatlet Andrej Dźmitryjeŭ, jaki niadaŭna vystupiŭ infarmataram niamieckaha žurnalista telekanała ARD Chajo Ziepielta, pakinuŭ radzimu. Pryčyna — pahrozy, jakija stali pastupać na jaho adras paśla vychadu čarhovaha filma pra dopinh u Rasii. «Sport-Ekspriess» cytuje intervju, jakoje spartoviec daŭ Sportschau.de.

«Ja nie płanavaŭ źjazdžać z krainy, kali davaŭ zhodu na intervju telekanału ARD u studzieni. Ale nie škaduju ni pra što ŭ im skazanaje. Było nieabchodna vystupić suprać dopinhavaj kultury, jakaja skłałasia ŭ Rasii. Ludzi pavinny mieć prava hołasu, inakš u našym sporcie nikoli nie adbuducca realnyja źmieny. Ale bačačy, što adbyvajecca vakoł mianie paśla vychadu filma ŭ efir, ja zrazumieŭ, što mnie lepš źjechać. Heta byŭ nieabchodny krok. Ciapier ja adčuvaju siabie ŭ biaśpiecy», — miarkuje spartsmien.

«Ja spadziavaŭsia na bolšaje. Tak, paśla majho intervju ŭ krainie ažyviłasia palemika adnosna dopinhu ŭ sporcie, ale tolki na karotki čas. Ja chacieŭ, kab inšyja atlety vystupili adkryta. Mierkavaŭ ubačyć, jak členy nacyjanalnych zbornych publična vykazvajucca suprać starych trenieraŭ i ŭsio jašče isnujučaj sistemy.

Toje, što adbyvajecca ŭ rasijskaj lohkaj atletycy — sapraŭdny žach.

Ja chacieŭ, kab inšyja spartsmieny paćvierdzili, što ja nie chłušu, i skazali, što zamiešanyja ŭ skandałach ludzi pavinny syści. Čakaŭ, što spartsmieny i treniery vystupiać u maju abaronu, ale jany zaniali niejtralnuju pazicyju, choć u pryvatnaj pierapiscy mnohija mianie padtrymali», — kaža spartoviec.

Dźmitryjeŭ taksama zaznačaje, što ź im pačali adbyvacca dziŭnyja rečy.

«Ja ni razu ŭ žyćci nie parušaŭ zakon. Nikoli nie stanaviŭsia na ŭlik u vajenkamacie. Ciapier mnie 27, ale z 18 hadoŭ da hetaha nikomu nie było spravy. Mianie nichto nie šukaŭ, ničoha ŭ takim rodzie. Jak raptam hetaja prablema paŭstała - adrazu paśla vychadu intervju na ARD. Upeŭnieny, heta nie supadzieńnie. Nieviadoma adkul jany daviedalisia, što ŭ toj momant ja žyŭ u chostele. Da mianie pryjšli biez papiaredžańnia, sprabavali siłaj zabrać pašpart i pahražali nieadkładna adpravić u turmu. Dva čałavieki trymali mianie, jak byccam ja złačyniec jaki-niebudź. Mianie prymusili padpisać papieru, što ja abaviazujusia źjavicca ŭ vajenkamat 27 lutaha. U mianie nie było vybaru. Adpravicca ŭ turmu - biessensoŭny hieraizm, nikomu nie patrebny ŭ hetaj situacyi».

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi8

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Sistemnaha administratara Biełaruskaj čyhunki i byłoha śpiecnazaŭca asudzili za palityku i abvieścili terarystam4

Iranskija šachiedy prylacieli ŭ Azierbajdžan — adzin upaŭ kala škoły, druhi vybuchnuŭ na terytoryi aeraporta11

Niaviesta adpraviła žanicha pierad viasiellem na psichijatryčnuju ekśpiertyzu7

«Pra stratu $78 000 ja b mocna pieražyvała». Biełaruska svoječasova admoviłasia ad kuplańnia kvatery3

«Uviečary telefanuje lekar z palikliniki i raspaviadaje vyniki analizaŭ — heta prosta šok!» Biełarusy raspaviali pra miedycynu ŭ Litvie13

Ananimy — historyi biełarusaŭ, jakim prychodzicca šyfravacca, bo režym ličyć ich dziejnaść «kryminałam»10

Prajezd u minskaj maršrutcy, što mieŭsia padaražeć da piaci rubloŭ, budzie kaštavać mieniej

Vyjšaŭ sieryjał «Małady Šerłak» ad Haja Ryčy

Minsuviazi raspaviało, dzie ŭ Biełarusi paskoryŭsia internet, a dzie pryjdziecca pačakać1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi8

Pamior paet Uładzimir Karyzna, aŭtar słoŭ da ciapierašniaha dziaržaŭnaha himna Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić