Navuka i technałohii33

Astranomy raskryli pryrodu niadaŭna adkrytaha druhoha naturalnaha spadarožnika Ziamli

Praciahłyja nazirańni za abjektam 2016 HO3, svojeasablivym «druhim Miesiacam» Ziamli, pakazali, što jon sapraŭdy źjaŭlajecca maleńkim asteroidam, a nie skapleńniem «kaśmičnaha śmiećcia», zajavili navukoŭcy, jakija vystupali na štohadovaj płanietałahičnaj kanfierencyi DPS ŭ amierykanskim Prova.

Asteroid va ŭjaŭleńni mastaka. Fotolia / sdecoret

«Niahledziačy na toje, što HO3 znachodzicca zusim pobač ź Ziamloj, vyvučać jaho składana z-za taho, što jon vałodaje vielmi nievialikimi pamierami, jakija nie pieravyšajuć, imavierna, i 30 mietraŭ. Našyja nazirańni pakazvajuć, što hetaje niabiesnaje cieła ździajśniaje adzin abarot vakoł svajoj vosi za prykładna 28 chvilin i składajecca z typova asteroidnych hornych parod», — zaviŭ Višnu Redzi z univiersiteta Aryzony ŭ Tusanie (ZŠA).

Samy blizki i samy stabilny kvazimiesiac Ziamli, asteroid 2016 HO3, byŭ adkryty viadomym astranomam Połam Čodasam z Łabaratoryi reaktyŭnaha ruchu NASA i jaho kalehami ŭ kancy krasavika 2016 hoda. Jon ujaŭlaje ź siabie nievialiki abjekt dyjamietram 30-100 mietraŭ, jaki kružyć vakoł našaj płaniety ŭžo jak minimum adno stahodździe.

Astranomam viadomyja jašče čatyry takija niabiesnyja cieły, jakija stanavilisia časovymi «miesiacami»: heta asteroidy 2003 YN107, 2004 GU9, 2001 GO2 i 2002 AA29. Usie jany mohuć rehularna zbližacca ź Ziamloj, adnak hetyja abjekty, u adroźnieńnie ad 2016 HO3, praviali ŭ kampanii Ziamli pa astranamičnych mierkach imhnieńni: hady abo dziasiatki hadoŭ.

Pieršapačatkova navukoŭcy ličyli, što 2016 HO3 praviadzie razam ź Ziamloj jašče niekalki sotniaŭ hod, što źjaŭlajecca niezvyčajna vialikim terminam dla kvazispadarožnikaŭ, adnak paśla vyśvietliłasia, što «druhi Miesiac» budzie padarožničać razam z našaj płanietaj jašče niekalki miljonaŭ hadoŭ.

Jak akazałasia, «druhi Miesiac» Ziamli adlustroŭvaje śviatło i ciepłavoje vypramieńvańnie dastatkova drenna, što dazvalaje z upeŭnienaściu kazać, što jon źjaŭlajecca asteroidam, a nie «kaśmičnym śmiećciem», i što jon adnosicca da liku samych zvyčajnych asteroidaŭ typu S, jakija składajucca ź silikataŭ žaleza i mahniju.

Hetyja ž zamiery pakazali na toje, što realnyja pamiery 2016 HO3 źjaŭlajucca prykmietna bolš ścipłymi, čym pieršapačatkova mierkavali Čodas i jaho kalehi: dyjamietr hetaha «miesiaca» nie pieravyšaje 36 mietraŭ, što nabližaje jaho pa pamierach da čalabinskaha mietearyta.

Usio heta, jak ličać Redzi i jaho kalehi, robić «druhi Miesiac» Ziamli adnym z samych pryvabnych abjektaŭ dla pravierki instrumientaŭ budučych misij pa zachopie asteroidaŭ — jon addaleny ad nas usiaho na 12 miljonaŭ kiłamietraŭ.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

U dzień, kali pamiłavali palitviaźnia Daronina, jahonaj žoncy prysudzili 8,5 hadoŭ kałonii za ŭdzieł u dvarovym čacie6

U dzień, kali pamiłavali palitviaźnia Daronina, jahonaj žoncy prysudzili 8,5 hadoŭ kałonii za ŭdzieł u dvarovym čacie

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi žyvuć dva vidy vierabjoŭ. A jak ich adroźnić?1

Chakiejnaje «Dynama» prymusili źmienšyć ceny na kvitki

Pad Maskvoj raźbiŭsia lohkamatorny samalot. Vierahodna, jaho źbiła rasijskaja SPA

U Stoŭbcach źjaviŭsia art-abjekt pa matyvach Mikiełandžeła1

Z rasijskaj Buracii pajšli vajavać suprać Ukrainy baćka i syn. Abodva zahinuli3

U Čechii adbyŭsia pažar na pradpryjemstvie VPK, padobny da teraktu. Premjer terminova viarnuŭsia ŭ krainu

Piensijaniery, aktyvisty, šmatdzietnyja baćki: chto trapiŭ u śpis z 250 pamiłavanych palitviaźniaŭ1

Buchhałtarku ź Minska asudzili na 8,5 hoda pa spravie «dvarovych čataŭ»2

Pahonia, lićvinizm i mihracyja: jak litoŭcy bačać biełarusaŭ i Biełaruś32

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U dzień, kali pamiłavali palitviaźnia Daronina, jahonaj žoncy prysudzili 8,5 hadoŭ kałonii za ŭdzieł u dvarovym čacie6

U dzień, kali pamiłavali palitviaźnia Daronina, jahonaj žoncy prysudzili 8,5 hadoŭ kałonii za ŭdzieł u dvarovym čacie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić