Navuka i technałohii1313

Vyjaviłasia, što samyja staražytnyja naskalnyja malunki zrabiŭ nie čałaviek razumny

Paŭtornaje daśledavańnie samych staražytnych uzoraŭ naskalnaha žyvapisu ź Ispanii pakazała, što jany byli namalavany nie kramańjoncami, jak ličyłasia raniej, a nieandertalcami prykładna 65 tysiač hadoŭ nazad. Heta ŭ čarhovy raz abviarhaje mif pra toje, što pieršyja nasielniki Jeŭropy byli niedastatkova raźvitymi dla stvareńnia malunkaŭ, havorycca ŭ artykule, apublikavanym u časopisie Science.

«Mnohija z maich kalehaŭ byli mocna ździŭlenyja hetym adkryćciem. Antrapołahi raniej ličyli naskalny žyvapis adnoj z tych rečaŭ, jakija raździalajuć sučasnych ludziej i nieandertalcaŭ. Heta adkryćcio prykmietna skaračaje razryŭ pamiž nami i našymi staražytnymi kuzenami, ale nie likviduje jaho», — prakamientavaŭ adkryćcio Žan-Žak Ublin, viadomy antrapołah ź Instytuta evalucyjnaj antrapałohii ŭ Lejpcyhu.

Raniej prablema dakładnaha vyznačeńnia ŭzrostu malunkaŭ palahała ŭ tym, što ŭzrost naskalnaha žyvapisu niemahčyma vyličyć napramuju: staražytnyja mastaki vykarystoŭvali minieralnyja farby, jakija nie źmiaščajuć u sabie arhaniki i vuhlarodu, pa jakim zvyčajna aceńvajuć staražytnaść tych ci inšych artefaktaŭ. Tamu vyznačeńnie ŭzrostu malunka zvyčajna pravodziłasia ŭskosnym čynam, pa ŭzroście adkładaŭ na dnie piačory ci asablivaściam u struktury pryładaŭ pracy, znojdzienych niepadalok.

Šeść hadoŭ tamu navukoŭcy znajšli sposab abyjści hetuju pieraškodu. Jany zaŭvažyli, što na pavierchni mnohich malunkaŭ uźnikaje tonkaja plonka z vapniaku i inšych minierałaŭ, usiaredzinie jakoj źmiaščajucca nievialikija kolkaści atamaŭ uranu, jaki pastupova raspadajecca i pieratvarajecca ŭ toryj. Abodva hetyja mietały vymyvajucca ź plonki z roznaj chutkaściu, što dazvalaje vielmi dakładna vyličyć čas jaje farmavańnia, vymieraŭšy ich doli ŭ nižnich i vierchnich płastach vapniakovych adkładańniaŭ.

«Padobnyja daty kažuć nam pra toje, što hetyja malunki namalavanyja prykładna za 20 tysiač hadoŭ da taho, jak u Jeŭropie źjavilisia pieršyja ludzi sučasnaha typu. Tamu my možam z upeŭnienaściu kazać pra toje, što aŭtarami hetych malunkaŭ źjaŭlajucca nieandertalcy», — tłumačyć adzin z daśledčykaŭ.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki39

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Usie naviny →
Usie naviny

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu22

Babaryka sustreŭsia z prychadžanami carkvy ŭ Bierlinie, dzie hod za hodam molacca za biełaruskich palitviaźniaŭ5

Biełaruski chakieist zhulaje ŭ matčy zorak ACHŁ

Videa z tehieranskaha morha śviedčać pra vielmi žorstkaje padaŭleńnie pratestaŭ u Iranie33

Pamiatajecie fota, jak ściuardesa «Biełavija» adpačyvała ŭ turbinie samalota? Dziaŭčyna raspaviała jaho historyju

Vialikabrytanija adchiliła prapanovu Francyi i Italii pačać pieramovy z Pucinym2

Tramp pryniaŭ nobieleŭski miedal ad Maryi Karyny Mačada FOTAFAKT28

U Žodzinie častka damoŭ zastałasia biez aciapleńnia i haračaj vady

«Padvojnaje pasłańnie dla ZŠA». U Hrenłandyju pačali prybyvać jeŭrapiejskija vajskoŭcy. Pakul małakolkasnyja4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki39

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić