Minčukam prapanoŭvajuć «fejkavyja» hrupy ź biełaruskaj movaj navučańnia

Pakul staličnyja čynoŭniki ad adukacyi badziora rapartujuć ab tym, jak raście kolkaść školnych kłasaŭ i hrup u dziciačych sadach ź biełaruskaj movaj navučańnia, realna baćki sutykajucca sa ścianoj nieparazumieńnia i pieraškod u realizacyi svajho kanstytucyjnaha prava.
U lutym, u Mižnarodny dzień rodnaj movy, inicyjatyŭnaja hrupa baćkoŭ dziaciej, jakija vychoŭvajucca ŭ biełaruskamoŭnym asiarodku, sustrakalisia z namieśnicaj ministra adukacyi Biełarusi Raisaj Sidarenkaj. Im paabiacali stvaryć pa adnoj biełaruskamoŭnaj hrupie ŭ dziciačych sadkach u kožnym rajonie Minska.
A litaralna niekalki dzion tamu hałoŭny śpiecyjalist adździeła daškolnaj, ahulnaj siaredniaj i śpiecyjalnaj adukacyi Kamiteta pa adukacyi Minharvykankama Alena Makarevič, adrapartavała ŭ interviju BIEŁTA, što ŭ novym navučalnym hodzie ŭ Minsku adkryjecca jašče piać hrup ź biełaruskaj movaj navučańnia i vychavańnia ŭ dziciačych sadkach.
U toj ža čas šerah baćkoŭ ź Minsku, jakija žadajuć vychoŭvać i navučać svaich dziaciej na rodnaj movie, hetaha aptymizmu nie padzialajuć.
Sioleta, jašče ŭ krasaviku, niekalki biełaruskamoŭnych baćkoŭ źviarnulisia z kalektyŭnymi i indyvidualnymi zvarotami ŭ administracyju Pieršamajskaha rajona h. Minska z prośbami ab pastanoŭcy na ŭlik i pradastaŭleńni miescaŭ u dziciačych sadach rajona z navučańniem i vychavańniem na rodnaj biełaruskaj movie dla svaich dziaciej. Razumiejučy, što ciažka adrazu sabrać dziaciej na hrupu da 20 čałaviek, jany prasili razhledzieć mahčymaść stvareńnia roznaŭzrostavaj hrupy. Pryčym byli zhodnyja na farmiravańnie hrupy navat nie pa terytaryjalnamu pryncypu (pa miescy pražyvańnia baćkoŭ). Hałoŭnaje — kab hrupa była całkam biełaruskamoŭnaja, bo realna ŭ hrupy «ź biełaruskaj movaj navučańnia» traplajuć i rasiejskamoŭnyja dzieci, jakich zvyčajna pieravažnaja bolšaść.
Administracyja Pieršamajskaha rajona h.Minska admoviła ŭ hetym, spasłaŭšysia na adsutnaść mahčymaściaŭ i ŭ suviazi z tym, što navučalny praces va ŭstanovach daškolnaj adukacyi ŭ roznaŭzrostavych hrupach ažyćciaŭlajecca na ruskaj movie. Pry hetym baćkam paviedamili, što ŭ Pieršamajskim rajonie ŭžo stvoranyja 54 hrupy «ź biełaruskaj movaj navučańnia».
Viadomaja dyzajnierka i aktyvistka stvareńnia całkam biełaruskamoŭnaj hrupy Alaksandra Bajaryna raspaviała, što ŭsim žadajučym baćkam pa ŭsich rajonach prapanavali iści ŭ ich fejkavyja hrupy ź biełaruskaj movaj navučańnia, dzie ŭžo nabranyja ruskamoŭnyja dzieci.
«Nivodnaj hrupy jany nie stvaryli dla dziaciej, baćki jakich žadajuć vučycca pa-biełarusku. Jany znoŭ stvaryli hrupy dla ŭsich, a biełaruskamoŭnych raskidali adzinkami pa ŭsich hrupach. Adzinaje vyklučeńnie, sadok №314, u jaki zdaŭna biełaruskamoŭnyja z usiaho horada zapisvajucca. Niekatorym našym udałosia tudy zapisacca i tam budzie bolš biełaruskamoŭnych dzietak u hrupie. Ale ž usio adno tudy ŭziali i biaruć ruskamoŭnych, chto žyvie pobač».
Paličyŭšy takija dziejańni dyskryminacyjnymi u adnosinach da biełaruskaj movy i niezakonnymi, baćki abskardzili ich staršyni Minharvykankama Andreju Šoracu. Adnak Kamitet pa adukacyi Minharvykankama, kudy pieranakiravali zvarot, spasłaŭšysia na toje, što kamplektavańnie ŭstanoŭ daškolnaj adukacyi h.Minska, u tym liku Pieršamajskaha rajona, ažyćciaŭlajecca z ulikam kolkaści dziaciej, jakich baćki žadajuć uładkavać u dziciačy sad, abranaj movy navučańnia i kolkaści miescaŭ u daškolnych ustanovach, a taksama pieraŭkamplektavanaści (pierazahružanaści) dziećmi, pryznała, što sfarmiravać u 2018/2019 navučalnym hodzie roznaŭzrostavuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia niemahčyma. Takim čynam, skarha baćkoŭ była pakinutaja biez zadavalnieńnia.
Pasprabavali jany abskardzić hety adkaz u sudzie Pieršamajskaha rajona Minska. Baćki prasili sud pryznać dziejańni (biaździejnaść) zacikaŭlenych asob - Administracyi Pieršamajskaha rajona h.Minska i Minskaha harvykankama - niezakonnymi, nieabhruntavanymi i parušajučymi pravy zajaŭnikoŭ na zaličeńnie va ŭstanovu adukacyi - dziciačy sad z mahčymaściu atrymańnia adukacyi i vychavańnia na biełaruskaj movie. Jany prasili abaviazać zacikaŭlenych asob pryniać u adpaviednaści ź ich kampietencyjaj vyčarpalnyja dla hetaha miery, u tym liku arhanizavać roznaŭzrostavuju hrupu ź liku dziaciej, baćki jakich žadajuć vychoŭvać i navučać ich na biełaruskaj movie.
Sudździa Natalla Pietuch u sudovym vyznačeńni paviedamlaje baćkam, što ich skarha nie padlahaje razhladu ŭ sudach pa pryčynie niepadviedamasnaści.
Piśmieńnica i pierakładčyca Darja Vaškievič, jakaja taksama chacieła ŭładkavać svajo dzicia ŭ całkam biełaruskamoŭnuju hrupu paviedamiła, što baćki nie źbirajucca składać ruki:
«Tak, nam usim prapanoŭvali «raźjechacca» pa roznych naminalna biełmoŭnych hrupkach Pieršamajskaha rajonu. A my pisali zajavu z prośbaj adkryćcia roznaŭzrostavaj hrupki ŭ našym rajonie. U čym nam admovili, bo «dzeniech na heta ŭ 2018 hodzie net». My padali ŭ sud, ale nam admovili ŭ razhladzie spravy. Ciaham nastupnych tydniaŭ budziem abskardžvać rašeńnie sudu».
Deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ i staršynia TBM Alena Anisim aktyŭna padtrymlivaje hetych baćkoŭ u ich nastojlivym žadańni ažyćciavić svajo prava i dać dzieciam adukacyju ŭ biełaruskamoŭnaj hrupie dziciačaha sadka.
«Tut takaja situacyja, što ŭ čynoŭnikaŭ, jakija admaŭlajuć im u hetym pravie, niama dla hetaha nijakich zakonnych padstaŭ. Na miescy čynoŭnikaŭ ja padumała b tolki pra toje, kab zabiaśpiečyć jakaść navučańnia i vychavańnia, a nie zajmacca adpiskami i ŭvohule supraćstajać zakanadaŭstvu. Akramia ŭsiaho inšaha ja dumaju i vielmi spadziajusia, što vyšejstajačyja čynoŭniki ź Ministerstva adukacyi, jakija bolš pavinny razumieć svaju adkaznaść, stanuć na bok baćkoŭ i dapamohuć im u hetaj spravie, kab usio ž taki roznaŭzrostavaja biełaruskamoŭnaja hrupa, chacia b adna ŭ Pieršamajskim rajonie była adkrytaja. Ja pastajanna kantaktuju i z baćkami i u svaju čarhu ź Ministerstvam adukacyi dziela taho, kab hetaje pytańnie vyrašyć stanoŭča. Tamu što ad stanoŭčaha rašeńnia šmat što zaležyć, u tym liku i imidž sistemy adukacyi. Pakul što jon tolki padaje», - adznačyła deputat.
Kamientary