Mierkavańni1313

Zmahańnie za biełaruski sadok

Siamiejnaja para adkryła ŭ Minsku jašče adnu biełaruskamoŭnuju hrupu ŭ sadku. Choć za heta daviałosia zmahacca 7 miesiacaŭ. Artykuł u siońniašniaj «Źviaździe».

Darja Katkoŭskaja i Ihar Krebs vyrašyli vychoŭvać svajho Alesia na biełaruskaj movie, pačynajučy z samaha małoha ŭzrostu.

A dla hetaha, pierš‑napierš, treba było ŭładkavacca ŭ biełaruskamoŭnuju hrupu adnaho z dziciačych sadkoŭ u mikrarajonie Sucharava (mienavita tam žyvuć našy hieroi). Adnak vyjaviłasia, što heta nie takaja ŭžo i lohkaja sprava — vučycca pa‑biełarusku…

Pieršy krok Darja z Iharam zrabili ŭžo tady, kali ichniamu chłopčyku nie było i piaci miesiacaŭ:
treba było stać na ŭlik u rajvykankamie, kab u budučym, praz dva hady, mieć pryvilejavanaje stanovišča da tych, chto hetaha zrabić nie paśpieŭ, — a paśla, ličycie, luby dziciačy sadok rajona ŭ vas u kišeni. Zdavałasia b, jakaja roznica ŭ tym, jakuju navučalnuju ŭstanovu vybrać, ale navat na takim uzroŭni isnujuć svojeasablivyja ranhi: ci to ŭ adnym lepšyja vychavacieli, ci to ŭ inšym — naviejšaja adukacyjnaja baza i bolš vyhadnaje miescaznachodžańnie i h.d.

Kali ž Alesiu da paŭnacennaha navučeńnia zastavaŭsia tolki adzin hod, maładyja baćki vyrašyli ŭziacca za spravu. Nakiravalisia adrazu va Upraŭleńnie adukacyi Frunzienskaha rajona h. Minska, spadziejučysia na atrymańnie padrabiaznaj infarmacyi i na chutkaje raźviazvańnie pytańnia. Adnak Darja, prafiesijny juryst, adrazu zaŭvažyła šerah niedakładnaściaŭ u piśmovych adkazach:

— Nakolki ja zrazumieła z listoŭ, śpiecyfika hrupy vyznačajecca nie zahadčycaj dziciačaha sadka, a zahadam Upraŭleńnia adukacyi, — dzielicca ŭražańniami Darja.
— Ale heta, u pryncypie, nidzie nie prapisana: na padstavie jakich dakumientaŭ jany dziejničajuć, jakaja heta pracedura. Hetaha ja ad ich dabicca tak i nie zmahła. Kali ž pačała ŭ našych bazach šukać niejkija zakony, to, akramia samych ahulnych, na padstavie jakich my i pierapisvalisia, nijakich inšych znajsci tak i nie zmahła…

Tak, u adkazach Frunzienskaha ŭpraŭleńnia adukacyi značyłasia, što baćki majuć mahčymaść addać Alesia ŭ daškolnuju ŭstanovu № 534 ci № 200. Ale kali pa miescy žycharstva, u Sucharava, prapanoŭvaŭsia sadok z uzrostam 5‑6 hadoŭ, dyk inšy ŭvohule raźmieščany pa vulicy Matusieviča — a heta niekalki kiłamietraŭ ad domu. Viadoma, što takija štodzionnyja vandroŭki nie mahli zadavolić Ihara z Darjaj, a tamu jany vyrašyli, niachaj i samastojnymi srodkami, ale ž stvaryć biełaruskamoŭnuju hrupu ŭ adnym z sucharaŭskich dziciačych sadkoŭ.

Kab nazbirać hrupu z kolkaściu achvotnych ad 12 da 25, treba było praviesci kampaniju.
Tak, Ihar razdrukoŭvaŭ vizitki i ŭlotki z infarmacyjaj pra stvareńnie takoj hrupy i kantaktnymi telefonam dla taho, kab razdavać ich vypadkovym minakam la dziciačych sadkoŭ rajona, a taksama raskidvać pa skryniach u padjezdach; zrabiŭ abjavu ŭ miascovaj rekłamnaj haziecie dy rasklejvaŭ nievialičkija abjaŭki na infarmacyjnych stendach. Darja ž, u svaju čarhu, zaklikała inšych baćkoŭ praz internet‑sietku: roznyja infarmacyjnyja sajty i błohi. Varta skazać, što ŭsie hetyja tysiačy i tysiačy ŭlotak byli nadrukavanyja za svoj košt…

— Jak vynik hetaj rekłamnaj kampanii, my nazbirali bolš za 50 achvotnych za niekalki dzion.
Praŭda, u vyniku bolšaść z ich adsieivałasia pa roznych pryčynach: chto pa ŭzroście nie padychodziŭ, chto žyŭ u zusim inšym rajonie, — raspaviadaje Ihar. — Ale ni času nie škada, ni hrošaj, bo akramia asnoŭnaha vyniku, mnie zdajecca, heta było i mocnaje infarmavańnie nasielnictva ŭvohule ŭ biełaruskamoŭnaj halinie. Takim čynam, ludzi ŭžo bolš nie rabili kruhłyja vočy, jak čuli słovazłučeńnie «biełaruskamoŭnaje navučańnie», a, naadvarot, chacieli dałučycca da hetaha…

Jak kažuć našy hieroi, byŭ navat adzin śmiešny vypadak, kali patelefanavała žančyna, jakaja mieła syna‑treciakłasnika, i paprasiła znajsci jamu repietytara pa biełaruskaj movie, bo jon, maŭlaŭ, nie viedaŭ jaje ŭvohule.

Varta skazać, što Darja i Ihar adrazu admovilisia ad dapamohi palityčnych partyj, što adrazu źjavilisia na «dapamohu». Tak, adzin z lidaraŭ takoj partyi, paśla taho, jak baćki paprasili dapamahčy, ale nie ŭzhadvać u svaich palityčnych metach toje, što hetaja partyja adkryła biełaruskamoŭnuju hrupu, bolš nie źjaŭlaŭsia i nie prapanoŭvaŭ nijakaj dapamohi. I dobra, bo palityčnaja afarboŭka takoj spravy anivodnamu z baćkoŭ patrebnaja nie była…

I ŭsio zdajecca, vyrašana: Aleś pojdzie ŭ biełaruskamoŭny sadok, ale…

Ale, kali baćki pryjšli da zahadčycy druhim razam, jana skazała, što nie zbirajecca stvarać nijakaj hrupy, pakul nie atrymaje dakumientaŭ, na padstavie jakich jana pavinna stvaryć jaje.

Na što baćki adkazali, što hetaje rašeńnie prymajecca ŭ krasaviku 2009 hoda, a tamu zaraz jany ničoha z Upraŭleńnia adukacyi pryniesci nie mohuć. Tady zahadčyca da taho momantu naadrez admoviłasia razmaŭlać z baćkami. Heta Ihara i Darju vielmi napałochała, daviałosia jašče raz listavać u Frunzienskaje ŭpraŭleńnie adukacyi i h. Minska navat źviarnucca pa dapamohu ŭ haradski kamitet pa adukacyi. Ciapier, zdajecca, usio ŭžo zroblena, i ŭ dziciačym sadku № 570 pavinna ź vieraśnia nastupnaha hoda adčynicca biełaruskamoŭnaja hrupa, naviedvalnikami jakoj buduć 21 chłopčyk i dziaŭčynka, jakich nazbirali našy hieroi. Usiaho na hetuju spravu baćkam spatrebiłasia bolš za 7 miesiacaŭ…

Heta było ciažka — prosta nadzvyčaj ciažka! Čamu, kali b my vyrašyli adukoŭvać našaha syna na ruskaj movie, dyk nam spatrebiłasia b usiaho adna hadzina našaha žyćcia?
— aburajucca baćki. — Čamu, u hetym ža vypadku, my mahli b prajsci praz vulicu i vybrać luby sadok Sucharava, a ciapier ledź nie pavinny byli b jezdzić praz usiu Kuncaŭščynu? Heta nie zrazumieła! U nas u krainie dziejničaje zakon ab raŭnapraŭi dźviuch dziaržaŭnych movaŭ i prava vybirać movu navučańnia svajho dziciaci, ale čamu tady tak šmat barjeraŭ było na našym šlachu?…

Čamu b nie ŭklučyć u zajavy na pastupleńnie ŭ dziciačyja sadki pytańnie ab pažadanaj movie navučańnia z tym, kab va ŭsich byli roŭnyja mahčymasci i viedy? Bo, nasamreč, jość šmat ludziej, jakim usio adno, na jakoj movie navučać ichniaje dzicia; hetaksama šmat i tych, chto chacieŭ by dać svaim naščadkam biełaruskuju movu, ale nie viedaje, jak heta zrabić. Nad hetym varta padumać…

Aficyjna

Zahadčyca daškolnaj ustanovy № 570 Ludmiła Žukaviec adkazała, što, sapraŭdy, u nastupnym hodzie pavinna ŭzniknuć hrupa ź biełaruskamoŭnym navučańniem, ale dakładna adkazać na hetaje pytańnie nie moža.

A tamu paraiła źviarnucca pa infarmacyju niepasredna va Upraŭleńnie adukacyi Frunzienskaha rajona h. Minska. Tamara Alaškovič, viadučy śpiecyjalist pa dziciačych daškolnych ustanovach, zhadziłasia adkazać na našy pytanni:

— Ci sapraŭdy ŭ dziciačym sadku № 570 budzie adkrytaja biełaruskamoŭnaja hrupa?

— Tak, nasamreč! My sabrali achvotnych (18 čałaviek) i, kali jany nie admoviacca na našaj sustrečy z imi 14 krasavika, to pytańnie ab adkrycci hetaj hrupy budzie całkam vyrašanaje na karyść baćkoŭ.

— Jakim čynam uvohule adkryvajucca biełaruskamoŭnyja hrupy?

— Pa žadanni baćkoŭ, najpierš! A potym my ŭžo hladzim, dzie ŭ nas jość mahčymasci dla stvareńnia takoj hrupy, dzie ŭ nas jość kadry. A ŭvohule, kali baćki padajuć zajavu na pastupleńnie, jany paznačajuć, što chacieli b, kab ich dzicia trapiła ŭ biełaruskamoŭnuju hrupu — my ž, viadoma, starajemsia raźmiarkoŭvać ich pa miescy žycharstva.

— Takim čynam, kali baćki prychodziać z zajavaj, vy im paviedamlajecie, što jość mahčymaść biełaruskamoŭnaha navučańnia?

— Nu, my, u pryncypie, ich tak nie apytvajem: jany sami kažuć, što chočuć u hrupu takoha kštałtu. My ich paznačajem, ličym kolkaść. Časta sami baćki nam dapamahajuć. A ŭvohule, u kožnym mikrarajonie ŭžo jość dziejnyja biełaruskamoŭnyja hrupy z dośviedam pracy, a tamu niejkaj takoj nieabchodnasci adkryvać novyja ŭ nas pakul niama. Ale, kali ludzi chočuć, čamu b nie!

— Takim čynam, kali čałaviek nie maje akreślenaha žadańnia nakont peŭnaj movy navučańnia, jon, pa ŭmaŭčanni, nakiroŭvajecca ŭ ruskamoŭnuju hrupu?

— Tak!.. Pierad našym kabinietam jość stend, dzie napisanyja ŭsie dziciačyja sadki, dzie praduhledžanyja biełaruskamoŭnyja hrupy. Takim čynam, baćki, kali zachodziać da nas, užo viedajuć situacyju i robiać svoj vybar.

Maj na ŭvazie!

Parady ad Dar'i i Ihara dla baćkoŭ, jakija taksama vyrašyli navučać svajo dzicia ŭ daškolnym uzroście pa‑biełarusku:

Adrazu dla poŭnaha vyśviatleńnia situacyi idzicie ŭ vaša rajonnaje Upraŭleńnie adukacyi kab atrymać PIŚMOVY adkaz, bo tolki piśmovy adkaz źjaŭlajecca abhruntavanym dokazam.

Navat, kali vy daviedalisia, što ŭ sadku № CHCHCH jość adpaviednyja hrupy, lepš pazvanicie tudy i ŭpeŭniciesia, ci sapraŭdy tam isnujuć takija hrupy, ci buduć jany ŭ nastupnym hodzie. Hetaksama zapytajciesia, ci možna vaša dzicia addać mienavita tudy.

Pažadana ŭvajsci ŭ kantakt z baćkami, dzieci jakich naviedvajuć vami vybrany sadok, kab atrymać infarmacyju, ci sapraŭdy ŭ hetym sadku ŭsia adukacyjnaja sistema biełaruskamoŭnaja, bo časam byvaje, što zaniatki pravodziacca pa‑biełarusku, a ŭ štodzionnym žycci čujecca amal vyklučna ruskaja mova.

Mikoła Tamaševič, Źviazda

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu4

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu

Usie naviny →
Usie naviny

«Praśpiekt Niežaleznaści» Mikity Najdzionava: žar, nachabstva i šmat lubimaha Minska3

Novy spłaŭ mietału źmianiaje formu kryła samalota ŭ palocie2

Čamu ŭ škołach nie admianiajuć uroki ŭ mocnyja marazy7

Tracina pradadzienych u Minsku kvater — daražejšyja za 100 tysiač dalaraŭ

Łukašenka akunuŭsia ŭ pałonku na Vadochryšča30

Mužčyna hulaŭ pa Homieli ŭ šortach u minus 18!2

Mužčyna kupiŭ kvateru ŭ «darmajeda» — i zapłaciŭ za kamunałku pa poŭnym taryfie3

Jak u apošnija dni z razmacham pakaladavali biełarusy pa ŭsioj krainie VIDEA5

Syrski anansavaŭ kontrnastupy USU14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu4

Prakuratura pra śmierć Miełkaziorava: žurnalist mieŭ chraničnuju chvarobu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić