Hramadstva

Sacyjołah: Refierendum moža navat pavialičyć sacyjalnuju napružanaść. U ludziej jość adčuvańnie, što ich iznoŭ padmanuć

Paśla refierendumu sacyjalnaja napružanaść u Biełarusi albo zachavajecca, albo jašče bolš vyraście. Takoje mierkavańnie vykazaŭ kiraŭnik biełaruskaha prajektu Chatham House Ryhor Astapienia padčas prezientacyi vynikaŭ novaha sacyjałahičnaha daśledavańnia.

«Hledziačy pa prajekcie źmienaŭ Kanstytucyi, refierendum nie vyrašaje palityčny kryzis u Biełarusi, — zaŭvažyŭ Ryhor Astapienia. — A kali nie vyrašaje, to pavialičyć sacyjalnuju napružanaść ci zachavaje na tym ža ŭzroŭni».

Pa danych novaha daśledavańnia Chatham House, u biełarusaŭ vielmi vialiki niedavier da Centrvybarkama. «U ludziej jość adčuvańnie, što ich iznoŭ padmanuć», — kamientuje sacyjołah.

Jak jon zaŭvažaje, u hramadstvie nazirajecca depalityzacyja, ale prychilniki pratestu zastalisia na raniejšych pazicyjach.

«Sa žniŭnia 2020 hoda prajšło šmat času, ale mientalna značnaja častka biełaruskaha hramadstva pa svaich palityčnych pohladach znachodzicca ŭ žniŭni-vieraśni 2020-ha, — kaža Ryhor Astapienia. — Kali ž kazać pra niejtralnuju častku, to bačnaja dapalityzacyja, jakaja źviazanaja sa strachami i rasčaravańniem ad taho, što pratest prajhraŭ. Heta ŭpłyvaje na toje, što jany zajmajuć bolš niejtralnuju pazicyju. Kali raniej jany byli krychu bolš pratesnyja, to ciapier krychu mieniej pratesnyja».

Adkazvajučy na pytańnie žurnalistaŭ, ci možna skazać, što raskoł u hramadstvie isnavaŭ daŭno (20-30 hod tamu nazad), sacyjołah zaŭvažaje: «Uzrovień sacyjalnaj napružanaści byŭ zusim inšym. Ciapier prychilniki pratestu adčuvajuć siabie ŭ krajniaj niebiaśpiecy, i nadzvyčaj niehatyŭna aceńvajuć dziejańni dziaržavy».

Pa jeho nazirańniach, raskoł u hramadstvie staŭ značna bolšy ŭ paraŭnańni z tym, što było raniej.

«U toj ža čas prychilniki Łukašenki stanoviacca bolš radykalizavanymi, — akcentuje ŭvahu sacyjołah. — Jany bolš niehatyŭna hladziać na inšuju pazicyju. U niekatoraj stupieni jany vymušanyja tak stavicca, bo kali jany nie buduć vieryć, što Śviatłana Cichanoŭskaja — teraryst, to jak možna apraŭdać dziejańni ŭłady? Tamu jany vymušanyja pavialičvać hradus niehatyvu da prychilnikaŭ pratestu, kab kampiensavać pryniaćcie taho, što robić ułada».

Ryhor Astapienia adznačaje, što praporcyi nastrojaŭ u hramadstvie za apošnija hady źmianilisia, i praciŭnikaŭ ułady stała bolš.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści40

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Usie naviny →
Usie naviny

U Słonimie pravasłaŭny chor śpiavaje pieśni na biełaruskaj movie6

U Atłantyčnym akijanie jość unikalny «Stračany horad». Tut mahło zaradzicca žyćcio na Ziamli4

Zialenski paćvierdziŭ damoŭlenaści ab «enierhietyčnym pieramirji» z Rasijaj

Viktar Babaryka adkazaŭ na zavočnyja pytańni Mikity Miełkaziorava28

Papularny dastaŭščyk picy biez papiaredžańnia braŭ hrošy nie tolki za picu, ale i za zvanok

Mierc: Jeŭropa pavinna navučycca havaryć movaj siły8

Kleck zastaŭsia biez vady. Nie vytrymali 50‑hadovyja truby 3

U kazinaj fiermy ŭ Buda-Kašaloŭskim rajonie ŭźnikli vialikija prablemy. Sotni žyvioł mohuć zahinuć11

Na źmienu cykłonu «Leoni» pryjdzie antycykłon «Daniel»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści40

Kaleśnikava: «Mianie šakuje maštab nianaviści i ahresii». Maryja patłumačyła, što dla jaje značyć viartańnie da narmalnaści

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić