Kultura

Na fiestyvali Pradmova ŭručyli premii imia Alesia Adamoviča i Franciška Bahuševiča

U niadzielu na fiestyvali intelektualnaj knihi Pradmova ŭ Biełastoku byli abvieščany imiony łaŭreataŭ dźviuch premij Biełaruskaha PENa — premii imia Alesia Adamoviča, jakaja vyłučaje aŭtaraŭ i aŭtarak najlepšych publicystyčnych tvoraŭ, pryśviečanych aktualnym prablemam sučasnaści, i premii imia Franciška Bahuševiča, jakaja tradycyjna ŭručajecca za vydatnuju histaryčnuju prozu, paviedamlaje Reform.by.

Padčas cyrymonii ŭznaharodžańnia. Adnym z łaŭreataŭ premii imia Alesia Adamoviča stała Hanna Kandraciuk (źleva) za knihu «U pryścienku staroha lesu. Historyi ludziej ź Biełaviežskaj puščy». Uznaharodu ŭručaje staršynia Biełaruskaha PENa Taćciana Niadbaj. Fota: Aleś Arkuš

Tak, pieramožcaj premii imia Alesia Adamoviča stała Hanna Kandraciuk za knihu «U pryścienku staroha lesu. Historyi ludziej ź Biełaviežskaj puščy». Žury sfarmulavała admietnaść tvoru aŭtarki tydniovika biełarusaŭ Polščy «Niva» nastupny čynam — «za aktualizacyju tradycyj jeŭrapiejskaha repartažu». «U pryścienku staroha lesu» — heta zbornik repartažaŭ, jakija Hanna Kandraciuk piša pa Biełastoččynie z 1990-ch hadoŭ. Pavodle žurnalistki, kniha — heta padarožža praz čas i prastoru.

Hetaksama premijaj imia Alesia Adamoviča była hanaravana kniha turemnych apaviadańniaŭ Maksima Znaka «Zekamieron», jakuju biełaruski juryst napisaŭ u źniavoleńni. «Za čałaviečuju hodnaść, svabodu dumki i tvorčaści ŭ niečałaviečych umovach» — tak hučała abhruntavańnie žury vyłučyć tvor.

Pieramožcaj ža premii imia Franciška Bahuševiča była nazvanaja historyk i daśledčyca Taćciana Astroŭskaja.

Sioleta manahrafija aŭtarki «Kultura i supraciŭ. Intelihiencyja, inšadumstva i samvyd u Savieckaj Biełarusi (1968—1988)» była taksama adznačanaja premijaj Mižnarodnaha kanhresa daśledčykaŭ Biełarusi za najlepšyja navukovyja publikacyi. Daśledavańnie Taćciany Astroŭskaj pryśviečana kulturnickamu zmahańniu z aŭtarytaryzmam u 1960-ja — 1980-ja hady.

Premija imia Franciška Bahuševiča — štohadovaja litaraturnaja premija, zasnavanaja ŭ 1994 hodzie. Jana tradycyjna ŭručajecca za vydatnuju histaryčnuju prozu aŭtaram i aŭtarkam knih, što spryjajuć abudžeńniu histaryčnaj śviadomaści i nacyjanalnaj niezaležnaści čytačoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek3

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

DTZ na Minščynie: vosiem čałaviek špitalizavanyja

Hienkonsulstva Ispanii ŭ Maskvie adnaviła pryjom zajaŭ na vizy

Archieołahi znajšli ŭ Smalensku kniažacki choram XII stahodździa. Takija ž znachodzili ŭ Połacku i Hrodnie1

Adna ź lidarak apazicyi Hruzii zatrymanaja za nadpis «Rasijskaja mara» na pieradvybarčym baniery kiroŭnaj partyi1

Izrail pačaŭ nastup na horad Haza

Jak ciapier možna vyjechać i zajechać u Jeŭrasajuz, kali polskaja miaža zakrytaja?6

Niečakany efiekt: papularny srodak ad vuhroŭ moža dapamahčy mužčynam stać baćkami

Pamiatajecie minčuka, jaki razam z maci prapuściŭ cieła zabitaj dziaŭčyny praź miasarubku? Dziadok kaža, što jon u turmie zvarjacieŭ19

«U kaho bolšaja łodka, toj i maje racyju». Kuchar ź Biełarusi arhanizuje tury na jachtach i katamaranach pa ŭsim śviecie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek3

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić