Kultura

«Kremulatar» Sašy Filipienki atrymaŭ prestyžnuju litaraturnuju premiju

Biełaruski piśmieńnik Saša Filipienka staŭ łaŭreatam prestyžnaj francuzskaj premii «Tranśfiuž». Na cyrymonii, jakaja prajšła ŭ Paryžy, jahony raman «Kremulatar» byŭ nazvany «Najlepšym jeŭrapiejskim ramanam 2023 hoda», paviedamlaje «Radyjo Svaboda».

Saša Filipienka. Fota z fejsbuka

Premija «Tranśfiuž» uručajecca ŭ naminacyjach «Najlepšy jeŭrapiejski raman», «Najlepšy francuzski raman», «Najlepšy debiut», «Najlepšaje ese», «Najlepšaja kniha pra kino», «Najlepšaja kniha pra teatr».

Siarod jaje raniejšych uładalnikaŭ byli takija viadomyja jeŭrapiejskija tvorcy, jak Paoła Sarentyna, Katryn Miŭlak, Jan Mua, Haspar Kienih, Artur Drejfus i inšyja.

39-hadovy Saša Filipienka — viadomy biełaruski rasiejskamoŭny piśmieńnik. Jon rodam ź Minska, ale žyvie ŭ emihracyi. Filipienka napisaŭ ramany «Čyrvony kryž», «Ckavańnie», «Były syn», «Zadumy», «Viartańnie ŭ Astroh», «Kremulatar», šmat apaviadańniaŭ i pjesaŭ. Jahonyja tvory pierakładzienyja bolš jak na 10 movaŭ.

Filipienka byŭ udzielnikam mnohich žnivieńskich pratesnych akcyj u Minsku ŭ 2020 hodzie, asudziŭ poŭnamaštabnaje vajennaje ŭvarvańnie Rasii va Ukrainu ŭ 2022-m.

Raman «Kremulatar» pryśviečany padziejam, jakija adbyvalisia ŭ časy stalinskich represij. Jahony hieroj Piotr Nieściarenka — dvaranin i ŭdzielnik Biełaha ruchu, jaki staŭ ahientam NKVD i pieršym dyrektaram Maskoŭskaha krematoryja. Dniom Nieściarenka kremiravaŭ savieckuju elitu, pamierłuju svajoj śmierciu, a ŭnačy — cieły rasstralanych u NKVD.

Nieściarenku aryštoŭvajuć praź dzień paśla napadu nacystaŭ na SSSR i abvinavačvajuć u špijanažy. Jaho pieravoziać u sarataŭskuju turmu i praz dopyty, jakija viadzie tam małady enkavedešnik, uspaminy i mastackija manałohi viaźnia z kachanaj žančynaj čytačy znajomiacca z trahičnym losam čałavieka i historyjaj ź nievierahodnym finałam.

Čytajcie taksama:

Maskoŭski teatr admianiŭ premjeru śpiektakla «Kremulatar» pavodle Sašy Filipienki

Saša Filipienka: Ludzi, jakija ŭsio žyćcio zajmajucca mastactvam kampramisu, hulajuć zaviedama prajhranuju partyju

«Čytaješ dopyt u NKVD i ŭjaŭlaješ, jak heta adbyvajecca na fonie słavutych dźviarej HUBAZiKa». Dźmitryj Hurnievič pra «Kremulatar» Sašy Filipienki

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ5

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Nietańjachu abviaściŭ ab eskałacyi apieracyi ŭ Iranie, kab «ścierci terarystyčny režym ź ziamli»6

«Žonka syšła — pierajšoŭ na piražki»: Pašynian paśla hučnaha razryvu ŭvarvaŭsia ŭ sacsietki z vuličnaj ježaj12

Iran atakavaŭ francuzskuju bazu ŭ Abu-Dabi — adna z rakiet upała za niekalki mietraŭ ad kruiznaha łajniera z turystami3

Ruku minčanki zaciahnuła ŭ ciestaraskatvałku: vyzvalać žančynu daviałosia z dapamohaj bienzareza

Nijakaha pałomnictva nieanacystaŭ: dom, dzie naradziŭsia Hitler, pieratvorać u palicejski ŭčastak i centr pravoŭ čałavieka5

Paviedamleńnie pra hibiel byłoha prezidenta Irana Machmuda Achmadziniežada abvierhnutaje10

«Znajšli krajniaha», a «pastaviać sałdafona jakoha-niebudź». U sacsietkach adreahavali na zvalnieńnie kiraŭnika «Minsktransa»6

Vajskoŭcy źbili jak minimum adzin bieśpiłotnik 26 lutaha nad Homielem1

Zialenski raskazaŭ, kolki rakiet, KABaŭ i bieśpiłotnikaŭ zapuściła RF za zimu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ5

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić