Hramadstva1515

102-hadovaja žančyna ŭspomniła pra hady vajny, dy nie ŭličyła ideałohii. Jaje papraviŭ 74-hadovy kamunist

U tałačynskaj rajoncy «Naša Tałačynščyna» dniami vyjšli ŭspaminy 102-hadovaj uradženki vioski Rydomla, spalenaj u vajnu nacystami. Padčas intervju žančyna raskazvała pra vajenny čas, dapuściŭšy vykazvańnie, nieadpaviednaje aficyjnaj ideałohii. Redakcyja haziety hetaha nie zaŭvažyła i apublikavała, ale ŭ rajonie znajšoŭsia pazaštatny cenzar, źviarnuŭ uvahu telehram-kanał «Viciebsk, ja hulaju!».

Vidavočca vajny nieaściarožna ŭspomniła siarod inšaha, što «niemcy častavali dzietak vioski Rydomla šakaładam i davali kavałački myła dla pamyŭki niaščasnych».

Artykuł u takim vyhladzie byŭ apublikavany, a jaho elektronnaja viersija źjaviłasia i na sajcie vydańnia.

Ale ŭ žychara Tałačynskaha rajona 74-hadovaha Mikałaja Pietrušenki z časoŭ vajny zastalisia zusim inšyja ŭspaminy. Dziela taho jon staŭ telefanavać u redakcyju rajonki i adździeł ideałohii vykankama, u vyniku čaho ideałahična niapravilnyja vykazvańni doŭhažycharki vydalili z elektronnaj viersii artykuła. Što buduć rabić z papiarovaj — pakul nie ŭdakładniajecca.

«Paśla majho ŭmiašańnia ŭ tekst hetaha intervju, jakoje vyjaviłasia ŭ asabistaj telefonnaj razmovie z redaktaram haziety Iharam Vasiljevičam Snaravym, kiraŭnikom rajona staršynioj Tałačynskaha rajvykankama Alaksiejem Michajłavičam Łyndzinym i pieršym namieśnikam načalnika Hałoŭnaha ŭpraŭleńnia ideałahičnaj raboty i pa spravach moładzi Viačasłavam Vasiljevičam Chrołam z elektronnaj viersii intervju źnikli haniebnyja radki pra toje, jak «niemcy častavali dzietak vioski Rydomla šakaładam i davali kavałački myła dla pamyŭki niaščasnych», — pachvaliŭsia svaimi dasiahnieńniami sam Pietrušenka. Taksama jon aburyŭsia «pazbaŭleńniem» mahčymaści pakidać kamientary pad artykułami vydańnia.

Mikałaj Pietrušenka — asoba viadomaja, i nie tolki ŭ Biełarusi. Na ŭvieś Saviecki Sajuz jon prasłaviŭsia ŭ kancy 1980-ch — pačatku 1990-ch hadoŭ, kali hety ŭradženiec Rečyckaha rajona byŭ narodnym deputatam SSSR, prytym vielmi publična aktyŭnym. Praŭda, vybiraŭsia jon nie ad Biełarusi, a ad Kazachskaj SSR, bo ŭ toj čas słužyŭ tam u savieckim vojsku, dasłužyŭšysia da zvańnia pałkoŭnika. 

Pietrušenka byŭ u toj čas adnym z tvaraŭ antypierabudovačnych siłaŭ, pradstaŭniki jakich z trybuny źjezda narodnych deputataŭ rezka krytykavali tahačasnaha kiraŭnika savieckaj dziaržavy Michaiła Harbačova i jaho atačeńnie z kansiervatyŭnych pazicyj, vystupali suprać navat tych vielmi niepaśladoŭnych i pałavinčatych reformaŭ, jakija Harbačoŭ sprabavaŭ pravodzić. Častyja i pałymianyja vystupleńni deputata ŭ vajskovaj formie ad Kazachstana, pramaŭlanyja z mocnym biełaruskim akcentam, stali adnym sa znakaŭ taho času.

Paśla fijaska palityčnych siłaŭ, jakija horača padtrymlivaŭ Pietrušenka, što mieła vynikam raspad Savieckaha Sajuza, saviecki pałkoŭnik nie zastaŭsia ładzić novaje žyćcio ŭ kazachstanskich stepach i nie atabaryŭsia na rasijskich prastorach. Paśla zvalnieńnia z vojska jon viarnuŭsia na radzimu ŭ Biełaruś. Pasialiŭšysia ŭ Kochanavie pad Tałačynom, adstaŭny pałkoŭnik zaniaŭsia fiermierstvam, ale nie pakidaŭ i hramadska-palityčnych spraŭ.

Na dziva, doŭhi čas Pietrušenka, pry ŭsioj adyjoznaści svaich pohladaŭ, nie znachodziŭ ahulnaj movy z režymam Łukašenki i šmat hadoŭ źjaŭlaŭsia siabram apazicyjnaj kamunistyčnaj partyi na čale ź Siarhiejem Kalakinym (paśla partyja «Spraviadlivy śviet»). Taksama jon supracoŭničaŭ z arhanizacyjaj «Naš dom», zasnavanaj Volhaj Karač. Aktyŭna publikavaŭsia ŭ miascovaj presie, kanfliktavaŭ ź miascovymi ŭładami, časam navat pryciahvaŭsia da administracyjnaj i navat kryminalnaj adkaznaści. Ale ŭ sacsietkach i inšych publičnych vystupleńniach praciahvaŭ baranić nie tolki kamunistyčnuju ideałohiju, ale i praktyku savieckich uładaŭ, u tym liku ździejśnienaje imi ŭ časy stalinizmu. 

Zrešty, padziei 2020 hoda kančatkova prymiryli Pietrušenku i ź biełaruskim režymam. Tady jahonaje proźvišča znajšłosia ŭ źlitych bazach tych, chto danosiŭ siłavikam na mirnych pratestoŭcaŭ. 

Čytajcie taksama: 

Samy aktyŭny danosčyk Bambiza na vybarach zaniaŭ apošniaje miesca z usiaho Minska — jamu namalavali 1,999%

Danosčycy Bondaravaj namalavali na vybarach mienš za 5%

Zakryŭsia adzin z ananimnych telehram-kanałaŭ umieranych łukašenkaŭcaŭ

Kamientary15

  • Up
    02.03.2024
    Niemcy byli roznyja. Pra toje što jany płacili hrošy za pracu, pry ich dzieci chadzili u škoły, i ich sałdaty davali dzieciam cukierki, daviedaŭsia ad śviedkaŭ tych časoŭ. Jak i toje što ludzi bajalisia partyzan nie mieńš čym esesaŭcaŭ.
  • hienietyčnaja pamiać ad dziadyvajavałaŭ
    02.03.2024
    Ale ŭ žychara Tałačynskaha rajona 74-hadovaha Mikałaja Pietrušenki z časoŭ vajny zastalisia zusim inšyja ŭspaminy

  • Połnaja. opa
    02.03.2024
    Jakija ŭ jaho ŭspaminy pra vajnu, kali naradziŭsia ŭ 1950-m hodzie?

Ciapier čytajuć

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie vypuskaje Litva». Čamu pieravozčyki masava admianili aŭtobusy pamiž Minskam i Vilniaj?5

Zakinuty sanatoryj na Brasłaŭskich aziorach znoŭ trapiŭ na aŭkcyjon. Try hady tamu inviestar kupiŭ jaho za rekordnuju sumu

Z 1 vieraśnia ŭ biełaruskich škołach uviaduć novyja pradmiety8

Linhvistyčny ŭniviersitet ciapier budzie zvacca inačaj. Raniejšuju nazvu Łukašenka paličyŭ «maciernaj»29

Tejłar Śvift abviaściła pra vychad novaha alboma4

Marsijanski mietearyt pradali na aŭkcyjonie za vialikija hrošy. Ułady afrykanskaj krainy pratestujuć2

Siaredni košt arendy kvatery ŭ Minsku pavialičyŭsia na 10-15%

Udzielnikaŭ pratestaŭ šukajuć pa polskaj knizie z fotazdymkami z maršaŭ7

Zahinuŭ na vajnie ziać Iosifa Pryhožyna5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Radyjoviadučy raskazaŭ pra ŭnutranuju kuchniu ANT — i pra toje, jak pieratvaryŭsia ŭ palitviaźnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić