Śviet

Bierlinskaje techna stała kulturnaj spadčynaj JUNIESKA

Kamisija JUNIESKA ŭklučyła ŭ śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny techna-scenu Bierlina. Kamisija JUNIESKA abviaściła pra svajo rašeńnie 14 sakavika, U śpis niemateryjalnych abjektaŭ kulturnaj spadčyny ŭvajšli jašče šeść tradycyj i ramiostvaŭ Niamieččyny, piša Kommersant.ru.

Łutc Łajchsienrynh, člen Vykanaŭčaj rady Clubcommission u Bierlinie, sietki kłubaŭ i prapahandystaŭ kłubnaj kultury, raspavioŭ Deutsche Welle, što rašeńnie JUNIESKA stała «jašče adnoj viachoj dla bierlinskich techna-pradziusaraŭ, artystaŭ, apierataraŭ kłubaŭ i arhanizataraŭ mierapryjemstvaŭ».

«Heta rašeńnie dapamoža nam harantavać, što kłubnaja kultura budzie pryznana kaštoŭnym siektaram, hodnym abarony i padtrymki»,— skazaŭ pradstaŭnik Clubcommission. Bierlinskaja kłubnaja scena da hetaha času pieražyvaje nastupstvy abmiežavańniaŭ z-za COVID-19.

Kampaniju za ŭklučeńnie Bierlinskaj techna-sceny ŭ śpis JUNIESKA pravodziła niekamiercyjnaja arhanizacyja Rave the Planet, arhanizujučy śpiecyjalnyja rejvy ŭ 2022 i 2023 hadach.

Bierlinskaje techna źjaviłasia ŭ kancy 1980-ch hadoŭ: jaho roskvit adbyŭsia paśla padzieńnia Bierlinskaj ściany.

U jakaści tancavalnych placovak, jak praviła, vykarystoŭvali byłyja składskija abo fabryčnyja pamiaškańni. Samy viadomy kłub toj epochi Tresor znachodziŭsia ŭ sklepie schovišča dakumientaŭ śpiecsłužby «Štazi».

U dzievianostyja i nulavyja bierlinskaje techna stała nastolki papularnym, što na viečarynki ŭ stalicy FRH stali pryjazdžać techna-turysty z usiaho śvietu.

***

U śpis niemateryjalnych abjektaŭ kulturnaj spadčyny taksama ŭklučany: alpinizm u Saksonii, tradycyi vykanańnia pieśni «My śpievaki ź Finstervalda», karahod zdaniaŭ Pierchtenłaŭf u bavarskaj hramadzie Kirchzieon, ramiesnyja tradycyi biełaj švalmskaj vyšyŭki, a taksama vytvorčaść sidru fic ź jabłykaŭ, hruš abo ajvy ŭ Tryry.

Śpis niemateryjalnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA byŭ stvorany ŭ 2003 hodzie. Jon zaklikany padtrymlivać i zachoŭvać tradycyi i źjavy kulturnaha žyćcia, uklučajučy muzyku, vieravańni, ramiostvy i hramadskija schody.

Kamientary

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Usie naviny →
Usie naviny

U Krymie ŭpieršyniu źniščany dva rasijskija samaloty-amfibii Bie-12 — HUR

Ministr abarony Izraila: Paleścinskaj dziaržavy nikoli nie budzie10

«Nie možam trapić u Biełaruś». Utvaryłasia čarha na łatvijskaj miažy, aŭtobusy stajać ź viečara4

Na vajnie zahinuŭ polski palicejski, jaki vajavaŭ na baku Rasii5

«Ty sieła ŭ turmu i nie padumała pra mianie». Łarysa Ščyrakova pra pačućcio viny pierad synam4

Kiraŭnik BRSM staŭ hałoŭnym ideołaham Minska4

Budaŭnictva mietro ŭ Šabany paličyli niemetazhodnym?

Stali viadomyja novyja detali ŭ maštabnaj spravie arhanizataraŭ kancertaŭ5

Pašyreńnie mietro, znos staroj zabudovy. Padviali vyniki abmierkavańnia novaj redakcyi hienpłana Minska1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony10

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić