Ekanomika2121

«Ciapierašni kryzis biełaruskaha IT nie časovy, a fundamientalny» — analityk

Biznes-analityk Alaksiej Bykaŭ nazyvaje pryčynaj nie tolki rost štučnaha intelektu, ale i pieraaryjentacyju amierykanskaha aŭtsorsu na inšyja rehijony płaniety, najpierš Łacinskuju Amieryku, a taksama słabaść biełaruskaj adukacyi.

Biełaruski miljanier Juryj Mielničak sprahnazavaŭ kryzis u IT i ŭ Parku vysokich technałohij, u pryvatnaści, jaki byŭ aryjentavany na vialikija aŭtsortynhavyja kampanii, a ciapier zhortvajecca va ŭmovach mižnarodnaj izalacyi Biełarusi.

«Mielničak usio pravilna kaža, ale jość niekalki momantaŭ, jakija dapaŭniajuć karcinu,— skazaŭ «Našaj Nivie» biełaruski biznes-analityk, jaki pracuje ŭ śfiery IT. — Ciapierašni kryzis biełaruskaha IT, zdajecca, nie časovy, jon fundamientalny. Tut hałoŭnaje toje, što IT u Biełarusi (i ahułam va Uschodniaj Jeŭropie) pierastała być sacyjalnym liftam, i heta była b dobraja tema dla artykuła. A pryčyna tut kompleksnaja, nie tolki rost štučnaha intelektu. Z taho, što ja baču: 

1. Amierykanskija zamoŭcy apošnija hady pieraaryjentoŭvajucca na Łacinskuju Amieryku.

Tak, jakaść kadraŭ tam pakul što horšaja, ale i rejty śpiecyjalistaŭ u razy mienšyja. Biełarusy i ŭkraincy vychodziać nieadekvatna darahimi na aŭtsors, praściej naniać i navučyć salvadorcaŭ i kałumbijcaŭ. Plus amierykancam praściej z LatAm, bo adna tajmzona i kulturna jany ŭsio ž bližejšyja (asabliva z łacinasami ZŠA). Plus u Łacinskaj Amierycy svoj unutrany rynak i infrastruktura źjaŭlajecca dla startapaŭ. Niezdarma aŭtsors kštałtu JEPAMa adkryvaje ŭsio novyja i novyja ofisy tam. 

2. Mielničak pra heta zhadvaŭ, ale nie raskryŭ: dehłabalizacyja, pryčym nie tolki razryŭ idzie na Zachad, Kitaj i Rasiju, ale navat ZŠA i Jeŭropa razychodziacca.

ES uvodzić usio bolš i bolš rehulacyj u śfiery (kštałtu General Data Protection Regulation), i amierykanskija kampanii pakul što ich starajucca vykonvać, ale kali ich budzie bolš i bolš, a składanaść ich vykanańnia pieravysić patencyjny prybytak ad jeŭrapiejskaha rynku, amierykanskim technałahičnym hihantam moža stać prosta niecikava, i rynak padzielicca. I jeŭrapiejski rynak voźmuć pad siabie niemcy i francuzy. 

3. Upłyvaje i vajna. Mnohija amierykanskija zamoŭcy prosta pierastali najmać navat ukraincaŭ, nie kažučy ŭžo pra biełarusaŭ. Salidarnaść salidarnaściu, a biznes-ryzyki nichto nie admianiaŭ. 

4. Biełaruskija aŭtsors-kampanii, jakija rełakavali svaich supracoŭnikaŭ u Polšču/Litvu, bieź ilhotaŭ PVT, kali jany vymušanyja płacić padatki jak usie, prosta niekankurentazdolnyja.

I heta taksama prablema. Navat u polskich i litoŭskich kampanij rejty vyšejšyja, nie havoračy ŭžo pra amierykanskija FAANGi.

Niekankurentazdolnyja, bo nizkaja jakaść mieniedžmientu i inšych upraŭlencaŭ. Nizkaja jakaść mieniedžmientu, bo ŭ Biełarusi ideałahizavanaja i nizkajakasnaja vyšejšaja adukacyja.

Ja dumaju, što heta nie prosta cykličny spad, a što hetaja historyja nadoŭha. Biełaruskamu aŭtsorsu kaput. A praduktovych paśpiachovych kampanij u takich sacyjalna-palityčnych umovach u Biełarusi nie źjavicca»,— miarkuje biznes-analityk.

Kamientary21

  • Školnik 8 kłas
    02.05.2024
    Nu tak čamu b było nie pracavać. Pracaŭnki - biełarusy ŭ Biełarusi, klijenty - z ZŠA. Plus padatkovyja lhoty.
  • Cykł aŭtsorsa
    02.05.2024
    Spačatku IT “viaślaroŭ na halerach” rełakavali ŭ Vilni i Varšavy, a ciapier, kab panizić rejty, buduć zvalniać abo rełakavać užo ŭ Łacinskuju Amieryku, a potym mabyć u Afryku 😂
  • dla koho-to nielepo no fakt
    02.05.2024
    Vieś ajti błahodaria baťkie i dieržałsia. Nałohovyje lhoty, infrastruktura, biezopasnosť - jeśli kto-to nie sčitajet čto Biełaruś do 2020-ho była supier biezopasnoj stranoj urovnia Katara i OAE to vy vidimo nihdie nie byli.

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

Chejtarskija akaŭnty aŭtobusaŭ — novy trend biełaruskich zumieraŭ16

Pieršaje pasiadžeńnie trampaŭskaj Rady miru chočuć pravieści 19 lutaha4

«Pabiehli mianiać dalary, a što rabić». Biełarusy raskazali, jak i ŭ čym jany ciapier robiać aščadžeńni1

Ułady Vieniesueły paabiacali vyzvalić usich palitźniavolenych na nastupnym tydni3

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić