Usiaho patrochu11

Viosku ŭ Biełaviežskaj puščy naviedaŭ vielmi redki žuk. Što za jon i čym admietny?

Redkija vidy žyvych istot časam možna sustreć prosta ŭ siabie na parozie. Tak, supracoŭnik navukovaha adździeła Nacyjanalnaha parku «Biełaviežskaja pušča» Uładzimir Kaplinski adnojčy ranicaj znajšoŭ u siabie doma ŭ Kamianiukach Kamianieckaha rajona davoli bujnoha masiŭnaha žuka, jaki akazaŭsia ekzemplaram redkaha žuka-pustelnika (Osmoderma barnabita), pišuć na sajcie Biełaviežskaj puščy.

U samoj Biełaviežskaj puščy chapaje miescaŭ, u jakich hety vid moža žyć — heta i vysokaŭzrostavyja dubrovy, i prosta staryja duby dy lipy ŭ puščanskich vioskach. Jon tut sustrakajecca navat u starych duplistych pładovych drevach. Adnak samoha žuka možna ŭbačyć niačasta, pakolki jon viadzie vielmi zatojeny ład žyćcia, za što i atrymaŭ svaju nazvu.

Pustelnik — adzin z najbolšych žukoŭ u Jeŭropie. Pamiery darosłaha žuka pieravyšajuć 3 sm, a ličynki — bolš za 7 sm. u cełym heta dosyć redki ŭ Jeŭropie pradstaŭnik siamiejstva płaścinčatavusych žukoŭ, da jakich taksama adnosiacca i ŭsim viadomyja chruščy, branzoŭki i hnajeviki.

Hety vid nie tolki zaniesieny ŭ Čyrvonuju knihu Respubliki Biełaruś, ale taksama achoŭvajecca ŭ mnohich inšych krainach Jeŭropy. Žuki i ličynki žyvuć u dupłach bujnych liścievych dreŭ. Ichniaja redkaść źviazanaja z tym, što ludzi časta vysiakajuć staryja duplistyja drevy.

Akramia taho, hetyja žuki dosyć marudlivyja i słaba pieramiaščajucca, nie vielmi addalajučysia ad rodnych dreŭ, choć časam i lotajuć ciopłymi viečarami. Tolki kala 15% žukoŭ pakidajuć baćkoŭskaje dreva, na jakim jany raźvivalisia.

Samcy viaduć bolš utojeny ład žyćcia, tamu na adkrytym pavietry možna čaściej sustreć samak. U hetych žukoŭ, u adroźnieńnie ad mnohich inšych nasiakomych, samki šukajuć samcoŭ, a nie naadvarot.

Samcy vyłučajuć mocna pachki fieramon dla pryciahnieńnia samak. Adnym ludziam jaho pach nahadvaje suničny ci abrykosavy vodar, inšym — pach skury, a niekatoryja naohuł ličać jaho niepryjemnym. Ale adno možna adznačyć dakładna: navat čałaviek zdolny jaho ŭłoŭlivać na adlehłaści da 30 mietraŭ. A samki pačujuć značna dalej.

Pa pachu šukać pustelnikaŭ navučylisia i ich vorahi, naprykład, ščaŭkun iržava-čyrvony (Elater ferrugineus). Jahonyja ličynki siłkujucca ličynkami pustelnikaŭ. Ličynki žyvuć u truchlavych drevach. Jany siłkujucca parachnioj i hrybnicami, jakija na joj raźvivajucca. Žyvym drevam jany nie škodziać. Pry hetym, abmiažoŭvajučy raźvićcio hryboŭ, jany, naadvarot, zapavolvajuć rost dupła. Darosłyja asobiny praktyčna nie charčujucca.

Žukoŭ možna sustreć na adkrytym pavietry z maja pa vierasień, adnak čaściej za ŭsio ŭ siaredzinie leta.

Ličynki raźvivajucca 3-4 hady, a darosłyja žuki žyvuć značna mienš: samcy — usiaho 2-3 tydni, samki da 3 miesiacaŭ. Ich asnoŭnaja funkcyja — heta razmnažeńnie i raśsialeńnie, a ŭ ličynak — rost i nabor pažyŭnych zapasaŭ dla darosłaj stadyi.

Biełaviežskaja pušča — asnoŭny jeŭrapiejski reziervat žyvych arhanizmaŭ, źviazanych sa starymi drevami i miortvaj draŭninaj. U joj znajšli prytułak dziasiatki vidaŭ, jakija stali redkimi abo źnikli ŭ raŭninnaj Jeŭropie.

Kamientary1

  • Žvir
    30.06.2024
    Cikava. Liubliu takija artykuły. I jość ža vo liudzi, jakija zajmajucca kazurkami dy ich vyvučeņniem prafesyjna, dy pryśviačajuć hetaj spravie žyćcio. Pavažaju.

Ciapier čytajuć

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Usie naviny →
Usie naviny

U Žytomiry prahučaŭ mocny vybuch1

«Jon ministr z časoŭ naradžeńnia Chrystovaha i jašče ni razu nie skazaŭ ničoha vartaha». Mark Rute biez dypłamatyi vykazaŭsia pra Siarhieja Łaŭrova4

Eks-karala chip-chopa P. Diddy apraŭdali pa abvinavačvańni ŭ handli ludźmi. Ale jamu ŭsio adno pahražaje 20 hadoŭ turmy

Hiensak NATA adreahavaŭ na rašeńnie ZŠA prypynić častku vajskovaj dapamohi Kijevu3

U vioscy pad Oršaj pry padrychtoŭcy da Dažynak źniščyli histaryčnyja budynki3

Sankcyjnaja palityka administracyi Trampa dazvalaje Rasii papaŭniać vajskovy biudžet3

Muž Marharyty Laŭčuk byŭ paranieny na froncie5

Zialenski pazbaviŭ ukrainskaha hramadzianstva mitrapalita UPC Anufryja5

Na minskaj Kamaroŭcy ŭ dva razy patańnieli lisički

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić