Kultura11

Na aŭkcyjonie pradali karcinu Šahała amal za 3,5 miljona dalaraŭ

Aukcyjonnyja damy Sotheby’s i Christie’s na hetym tydni praviali viačernija tarhi sučasnym mastactvam. Siarod łotaŭ byli i karciny Marka Šahała. Adna z prac znajšła novaha ŭładalnika amal za $3,5 młn, piša OL sa spasyłkaj na sajt Christie’s.

Fota: Christie's

Mark Šahał napisaŭ «Radaść cyrka» ŭ 1983 hodzie, kali žyŭ u francuzskaj kamunie Sien-Pol-de-Vans na Błakitnym bierazie. Mastak časta pisaŭ karciny, pryśviečanyja cyrku, bo vielmi jaho lubiŭ.

Šahał nieadnarazova ŭspaminaŭ, jak naviedvaŭ hastralujučyja cyrkavyja trupy ŭ horadzie svajho dziacinstva — Viciebsku. 

Šahał pačaŭ pracavać nad hetaj karcinaj, kali jamu było bolš za 90 hadoŭ. Rabota «Radaść cyrka» pieradaje ŭsie klučavyja ŭspaminy mastaka pra cyrk, u tym liku pra harady, ź jakimi ŭ jaho źviazany samyja ciopłyja ŭspaminy. Tak, na levaj častcy pałatna namalavany načny Paryž i jaho simvał — Ejfeleva vieža, a na pravaj — terakotavyja dachi Viciebska.

Aukcyjonny dom acaniŭ karcinu «Radaść cyrka» pamieram 80,8 na 115,7 sm u $1,8—2,5 młn. Novy ž uładalnik zapłaciŭ za jaje $3,43 młn.

Taksama padčas hetych tarhoŭ z małatka pajšła karcina «Mora». Mastak napisaŭ jaje ŭ 1945 hodzie, praz hod paśla śmierci svajoj pieršaj žonki Beły. Rabota ličycca adnoj z najvialikšych odaŭ mastaka ŭ jaje honar.

U svaich uspaminach Beła Rozenfield pisała, što sini byŭ pieršym koleram, jaki jana ŭbačyła ŭ momant sustrečy z mastakom, bo ŭ Šahała byli vočy hetaha koleru. U sinim Šahał i napisaŭ jaje vobraz z velumam i viasielnym bukietam u centry pracy.

Pa acenkach Christie's, rabota pamieram 56,1 na 45,9 sm kaštavała ad $800 tys. da $1,2 młn. Ale ŭ vyniku jaje pradali za $945 tys.

Fota: Sotheby's

Samaj darahoj pracaj Marka Šahała na viačernim aŭkcyjonie sučasnaha mastactva ad Sotheby's stała karcina «Bau de Sien-Žanie». Tak nazyvajecca adnajmiennaja hara ŭ Sien-Pol-de-Vansie. Mastak napisaŭ hetu pracu ŭ 1969 hodzie.

Na hetaj karcinie Mark Šahał u vobrazie hary adlustravaŭ siabie i svaju druhuju žonku Vavu Brodskuju. Pracu pamieram 125 na 113 sm aceńvali ŭ $1,2—1,8 młn, a pradali za $2,18 młn.

Fota: Sotheby's

Druhoj pa košcie pracaj viciebskaha mastaka na viačernim aŭkcyjonie ad Sotheby's stała napisanaja ŭ 1982—1983 hadach karcina «Sonca i čyrvony asioł». Jana pieradaje emocyi Šahała ad žyćcia na poŭdni Francyi. Pracu pamieram 81 na 60 sm aceńvali ŭ $600—800 tys., a pradali za $1,11 młn.

Kamientary1

  • politziek
    18.05.2025
    hienialnosť vsiech etich diejatielej 20-ho vieka v tom, čto maźniu urovnia piervokłašiek oni smohli "prodať" za "vysokoje sovriemiennoje iskusstvo" i naličije tam "hłubokoho smysła", a potom sovmiestnymi usilijami razohnav tiemu sriedi "iskusstvoviedov" ślepili novyje standarty pod svoju maźniu.
    no objektivno hovoria - vsie eto tak i ostałoś maźniej, na kotoruju vsiehda najdietsia bohatyj idiot.

Ciapier čytajuć

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić31

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Usie naviny →
Usie naviny

Kolki kaštuje sabrać dzicia ŭ škołu sioleta1

Kolki možna zarabić na vysiakańni kustoŭ u Šviecyi? Małady biełarus padzialiŭsia dośviedam19

Pamior Mikoła Lucko

Ivan Kraŭcoŭ: Zajavy Cichanoŭskaj vyhladajuć kryvadušnymi56

Vyjšaŭ na volu były staršynia jaŭrejskaj abščyny ŭ Hrodnie

Tramp skazaŭ, što ZŠA daviadziecca znoŭ pastaŭlać zbroju Ukrainie. Pientahon adrazu ž abviaściŭ, što ŭžo pačynaje pastaŭki5

«Ja byŭ u takoj dupie, ale pahladzicie na mianie». Staŭki daviali biełarusa da dna — jon raskazvaje, jak vybraŭsia nazad3

«Mnie było 15». Były student abvinavaciŭ vykładčyka i kiraŭnika ansambla «Biełaja Ruś» u damahańniach, jakija ciahnulisia kala hoda14

Na vajnie va Ukrainie zahinuŭ były dyrektar dvuch aršanskich zavodaŭ16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić31

Vaskrasienski: Adkryvajecca nieba — i Aleś Bialacki adrazu vychodzić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić