Śviet11

Lasnyja pažary sioleta źniščyli ŭ Jeŭropie terytoryju pamieram ź Luksiemburh

U Jeŭropie sioleta pryrodnyja pažary achapili terytoryju pamieram ź Luksiemburh — bolš za 230 tysiač hiektaraŭ vyhareła z pačatku hoda. Heta na 119% bolš, čym u siarednim byvaje ŭ hety čas, paviedamlaje Euronews.

Zharełyja parasony ad soncy na plažy na poŭdzień ad Afin, 26 červienia 2025 hoda. Fota: AP

Pryčyna pažaraŭ — śpioka, zasucha i klimatyčnyja źmieny, adznačajuć ekśpierty. Pavodle danych Jeŭrapiejskaj sistemy infarmacyi pra pažary ŭ lasach (EFFIS), jany vymušajuć dziasiatki tysiač ludziej evakujavacca, užo jość jak minimum try zahinułyja — naprykład, u Turcyi. Pažary vyklikali chaos na hrečaskim Krycie i ŭ francuzskim Marseli.

Navukoviec Sara Karter z arhanizacyi Global Forest Watch kaža, što klimat źmianiajecca: letni siezon padaŭžajecca, nadvorje stanovicca sušejšym i haračejšym, a les — bolš uraźlivym da ahniu. Da taho ž haspadarańnie ŭ lasach nie zaŭsiody efiektyŭnaje — šmat dzie vyroščvajuć haručyja vidy dreŭ, naprykład, eŭkalipty.

Pa stanie na 15 lipienia ŭ Jeŭropie zafiksavana 1230 pažaraŭ — amal u try razy bolš, čym zvyčajna. Asabliva mocnyja pažary adbyvalisia ŭ lutym i sakaviku ŭ Zachodniaj i Centralnaj Jeŭropie, dzie byli suchija i ciopłyja ŭmovy.

Asobna adznačajecca situacyja ŭ Rumynii, dzie ŭžo zhareła 123 000 hiektaraŭ, choć zvyčajna heta kala 23 000 hiektaraŭ za hod. Heta samy vysoki pakazčyk siarod krain Jeŭropy ŭ 2025 hodzie.

U Turcyi i Hrecyi taksama adznačajucca vialikija straty lasoŭ, a ŭ Vialikabrytanii — najvyšejšyja za 22 hady vykidy vuhlarodu, asabliva paśla pažaraŭ u Šatłandyi.

Pa słovach ekśpiertaŭ, spraŭlacca z pažarami ŭ niekatorych rehijonach stanovicca amal niemahčyma: spałučeńnie śpioki, zasuchi i vietru robić tušeńnie nieefiektyŭnym. Tamu vialikaje značeńnie majuć sistemy rańniaha papiaredžańnia, kab ludzi mahli svoječasova evakujavacca.

Śpiecyjalisty zaklikajuć ludziej, asabliva turystaŭ, być uvažlivymi i hatovymi da ryzyki, źviazanaj z pažarami — strata žylla, paharšeńnie jakaści pavietra, niebiaśpieka dla žyćcia.

Kamientary1

  • Vavka
    18.07.2025
    Harotny Luksiemburh! To haryć to rasija jaho zachoplivaje.

Ciapier čytajuć

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złujecca na niekatorych biełarusaŭ

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złujecca na niekatorych biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Ukraina treci dzień zapar atakuje Maskvu dronami3

U Vjetnamie pierakuliŭsia katar z turystami, bolš za 30 čałaviek zahinuli

Va Ukrainie chočuć pisać «Bieraście», a nie «Brest»61

U akupavanym Daniecku vadu ŭklučajuć pa viečarach raz na try dni13

Biełarus Kanstancin Kalinoŭski, jaki vajavaŭ va Ukrainie, atrymaŭ ciažkija traŭmy na budoŭli ŭ Polščy. Jamu źbirajuć hrošy11

Upieršyniu za doŭhi čas navukoŭcy sfatahrafavali dzicianiat śniežnaha barsa FOTY

ZŠA pastaviać zbroju najpierš tym sajuźnikam, jakija addaduć svaje zapasy Ukrainie3

U Ńju-Jorku mužčynu zaciahnuła ŭ aparat MRT z-za mietaličnaha łancužka na šyi. Jon zahinuŭ1

Chto taki Michaił Miachovič — siłavik, jaki viadzie kanał HUBAZiKa i adkazvaje za prabiŭ ludziej23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złujecca na niekatorych biełarusaŭ

Piśmieńnica Taćciana Zamiroŭskaja raskazała pra novuju knihu, sny pra Łukašenku, košt žyćcia ŭ Ńju-Jorku i toje, čamu złujecca na niekatorych biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić