Try viersii «Bahini kachańnia Mildy» ekspanujucca adnačasova ŭ Minsku, Varšavie i Vilni
Pracy Kazimira Alchimoviča možna pabačyć na vystavie pra ramantyzm u Vilenskaj karcinnaj halerei, u Varšavie ŭ ekspazicyi «Anatomija antyčnaści» u Karaleŭskim zamku. I ŭ Minsku — na vystavie «Viečnaja žanockaść» u halerei «Art-Biełaruś», zaŭvažyŭ daśledčyk Alaksiej Łastoŭski ŭ svaim fejsbuku.

Kazimir Alchimovič viadomy svajoj cikaŭnaściu da historyi i mifałohii staražytnych lićvinaŭ, praŭda, pazyčaŭ jon siužety pieravažna ŭ tahačasnych vilenskich litarataraŭ, piša daśledčyk.
«Tak i ŭ hetym vypadku, jon skarystaŭ «Votalaraŭdu» Juzafa Ihnata Krašeŭskaha, ciažkavahavy epas z vydumanymi historyjami pra litoŭskich bahoŭ.
U adnoj ź pieśniaŭ Krašeŭski apisvaje hnieŭ Piarkunsa na bahiniu Mildu, jakaja zdradziła niabiosam u svaim kachańni da čałavieka Rahoisa. Na karcinie Alchimoviča postać Mildy pakazanaja na fonie raźjušanaha Niomana i nieba, raździranaha piarunami», — zaŭvažaje Łastoŭski.
«Bahinia kachańnia Milda» ŭpieršyniu była pakazana na vystavie ŭ Miunchienie ŭ 1895 hodzie, potym jaje demanstravali ŭ Varšavie, Krakavie, Bierlinie, Čykaha, San-Francyska i Łos-Andželesie, dzie ŭ Ńju-Jorku jana była pradadziena za 625 dalaraŭ.
U 1910 hodzie Alchimovič zrabiŭ jašče niekalki viersij svajho chitovaha tvora.
Adna patrapiła ŭ varšaŭski Nacyjanalny muziej pa zaviaščańni Chiłaryja Vincenta Valeŭskaha ŭ 1918 hodzie. Druhaja — u pryvatnuju kalekcyju Jaŭnisa Humbisa, jaje zaraz i pakazvajuć u Vilni.
Jość jašče adna viersija hetaj karciny, jakuju «Biełhazprambank» nabyŭ u 2019 hodzie dla svajoj kalekcyi ź ćmianym pravienansam. Jaje zaraz možna pabačyć u Minsku.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary
Nu i, kaniešna, nie niejkimi "litvinami" i ich mifałohijaj cikaviŭsia Krašeŭski i Alchimovič, a litoŭskamoŭnymi litoŭcami. U Witolorauda ŭ Krašeŭskaha bieźlič ustaŭlenych litoŭskich słoŭ.