Čamu tak šmat «sračykaŭ» u apazicyi i što ź imi rabić? Dziadok adreahavaŭ na kanflikty ŭ demakratyčnym ruchu
Čamu tak šmat svarak u demakratyčnych kołach, ci mahčyma pierajści ad publičnych napadak da «instytucyjanalizavanaj» krytyki, što rabić kožnamu, kab nie radavać voraha, patłumačyŭ u fejsbuku Mikoła Dziadok, jaki 11 vieraśnia razam ź inšymi 51 palitviaźniami byŭ vyzvaleny ŭ ramkach ździełki z amierykancami i prymusova vydvarany ŭ Litvu.

Praz tydzień paśla vyzvaleńnia pačaŭ čuć ad navakolnych sumna-iraničnaje: «Nu jak tabie našyja sračyki?» Sapraŭdy, što kidajecca ŭ vočy, heta vialikaja kolkaść kanfliktaŭ u infaprastory. Skandał za skandałam.
Naśpieli asnoŭnyja tezisy, jakimi, liču, maje sens padzialicca. Pačniem z najaŭnych faktaŭ.
1. Kanflikty ŭ lubym ruchu — narmalnaja reč. Dzie jeść ludzi, tam jość kanflikty. U toj ža čas žyćciazdolnaść luboj sacyjalnaj hrupy zaležyć ad mažlivaści hetyja kanflikty vyrašać.
2. U demakratyčnym ruchu kiepska z kulturaj dyskusii, bo ŭ Biełarusi nikoli nie było stałaha demakratyčnaha hramadstva, u styrna krainy 31 hod stajać ludzi, jakim ułaściva aŭtarytarnaje i adnamiernaje myśleńnie. U hetym sensie demakratyčny ruch — źlepak ź biełaruskaha hramadstva. U hetym hałoŭnaja pryčyna, tamu što zdarovaja krytyka (jakaja musić isnavać) — redkaja, čaściej čuvać asabistyja napadki. A ź inšaha boku, šerah ludziej schilnyja ŭsprymać lubuju krytyku jak asabistuju abrazu. I reahavać adpaviedna.
3. Biełaruski ruch u emihracyi na vialiki adsotak, kali nie skazać całkam, składajecca ź psichałahična traŭmavanych ludziej. Chtoś byŭ traŭmavany dopytam, chtoś katavańniami, chtoś turemnym terminam, i amal usie — krušeńniem nadziejaŭ i parazaj 2020 hoda. Ludzi ź nieŭrozami, nierealizavanymi čakańniami, unutranym bolem adpracoŭvajuć svaje traŭmy na navakolnych. Heta pavialičvaje kolkaść kanfliktaŭ i ich intensiŭnaść.
4. Kanflikty ŭ emihranckim asiarodździ staranna padahrajucca i razdźmujucca KDB praź źlivy i ahienturu.
5. Vialikuju rolu ŭ razd́zmuvańni skandałaŭ adyhryvajuć našyja ŚMI. Materyjały skandalnaha charaktaru dobra čytajucca. Dziela hetych prahladaŭ niekatoryja žurnalisty pračesvajuć fejsbuk u pošukach svarak miž kolki-niebudź publičnymi asobami. I chacia fakt takich svarak nie maje absalutna nijakaj palityčnaj i sacyjalnaj vartaści — stvarajuć z hetaha artykuły z kidkimi zahałoŭkami. Takim čynam zadajecca norma, farmirujecca paradak dnia. Ź ciaham času ŭ čytačoŭ źjaŭlajecca ŭražańnie, što toje, što aktyvist A napisaŭ adnosna ŭčynku pravaabaroncy B, i što nakont usiaho hetaha dumaje fiemaktyvistka S — heta prosta kapiec jak važna. Chacia ŭ realnaści heta nikčymnaja infarmacyja. Takim čynam palityka šerahu ŚMI\błohieraŭ «prahlady lubym koštam» pryvodzić da abieracyi śvietapohladu: stvarajecca ŭražańnie byccam skandałaŭ vielmi-vielmi šmat. Ale tak padajecca tolki tamu, što ich niaspynna padśviečvajuć.
6. I voś jašče: 99% svarak adbyvajucca ŭ anłajnie. Kali ludzi siadziać sam nasam adno z adnym, amal zaŭsiody źnikaje žadańnie kidacca abrazami i abvinavačańniami. A voś ahulnyja kropki znachodziacca, naadvarot, vielmi chutka.
Šlachi palapšeńnia situacyi ja baču ŭ nastupnym.
— Stvareńnie instytucyjanalnych kanałaŭ krytyki, dyskusijnych placovak u afłajnie. Kali krytyka ŭvodzicca ŭ instytucyjanalnaje rečyšča, kali majecca maderacyja i praviły, adrazu bačna, chto vystupaje z racyjanalnymi prapanovami, a chto prosta vylivaje złość.
— Kožnamu pierad tym jak sieści i napisać štoś hrubaje ŭ adras inšaha biełarusa, 10 razoŭ udychnuć-vydychnuć i padumać: a ci nielha sfarmulavać heta bolš prystojna? I ci vialikaja budzie karyść uvohule ad majho abureńnia? A mo skazać hetamu čałavieku svaje pretenzii asabista? Ci nie lepiej mnie prosta ŭziać i zrabić štoś karysnaje, zamiest taho, kab krytykavać inšaha?
— Nie zabyvacca ab tym, što kožny raz, kali my svarymsia miž saboj, paśmichajecca i paciraje ruki adzin hubazaviec ci KDBšnik. A mo i nie adzin.
— Tut musić być parada našym ŚMI nie forsić skandały dziela prahladaŭ, bo prahlady — minajuć, a psichałahičny nastroj u nas — zastajecca. Ale ja viedaju, što na hetuju paradu ŭsim budzie naplavać. Tamu źviarnusia da čytačoŭ: u nastupny raz, kali pabačycie klikbiejtny zahałovak pra čarhovuju hryźniu ŭnutry hramadzianskaj supolnaści — nie adkryvajcie, jak by vam nie karcieła. Čytajecie hetki samy post — prajdzicie mima. Čujecie što ŭ kampanii zaviali razmovu pra čarhovy skandał — pieraviadzicie temu.
Absalutnaje adzinadušša pa ŭsich pytańniach byvaje tolki na mohiłkach. Ale my tym jakraz i adroźnivajemsia ad pahonaŭ i načosaŭ, što (časam) umiejem damaŭlacca navat budučy roznymi i niazhodnymi. Davajcie nie hublać hetuju zdolnaść navat u hetych niespryjalnych umovach.
Ciapier čytajuć
«Adnavili hramadski paradak, nie sastupiŭšy patrabavańniam novych vybaraŭ». Što piša Hrokipiedyja pra pratesty, Łukašenku, movu i jak dzielić spadčynu VKŁ
Kamientary
JEŜIE RAZ: poka oppozicija nie viernuła vłasť NIKTO nikoho nie imiejet prava kritikovať PUBLIČNO!!! eto vojna, a na vojnie sovsiem nie diemokratičieskije zakony i silno ohraničiena svoboda słova..
1) jesť k komu-to voprosy? idi i riešaj ich v uzkom kruhu zaintieriesovannych lic. učitieś obŝaťsia i dohovarivaťsia.
2) jeśli tiebia nie słyšat, no ty sčitaješ, čto prav, bieri i diełaj tak, kak sčitaješ, no BIEZ publičnoho "fie!" ostalnym. zanimajsia svoim projektom skolko vleziet.
i trieťje... mnohije miečtajut o čistoj parłamientskoj riespublikie... riebiata!!! biez minimum 50 let parłamientskoj kultury nikakoj PR byť nie možiet.. i etot viečnyj srač - idiealnyj nahladnyj primier toho, čto budiet so stranoj, kohda vieršina vłasti budiet zaniata čiem uhodno (my znajem užie čiem) no nie stranoj!!!
parłamientskaja riespublika srazu za 100 hodami avtoritarizma NAUČNO NIEVOZMOŽNA!!! iŝitie v sieti raboty na eti tiemy ot umnych ludiej.. eto NIE MOJO otkrytije..