Kali pa niadzielach u ZŠA dazvolili pracu kram, ludzi pačali bolš pamirać
Heta hučyć dziŭna, ale mienavita da takoj vysnovy pryjšli amierykanski navukoŭcy. Praŭda, jany kažuć, što reč tut nie tolki ŭ viery ŭ Boha.

«Blue laws»
«Blue laws», zakony pra zabaronu handlu ŭ vychodnyja, doŭhi čas rabili niadzielu asablivym dniom. Bolšaja častka kamiercyjnaj dziejnaści była abmiežavanaja, tamu ŭ ludziej było mienš alternatyŭ carkvie dla ranicy vychodnaha.
Paśla rašeńnia Viarchoŭnaha suda ZŠA ŭ 1961 hodzie štaty pačali pastupova admianiać hetyja abmiežavańni. Praces išoŭ nieadnačasova: adny admianiali raniej, inšyja paźniej (naprykład, Miniesota, Paŭdniovaja Karalina i Techas — u 1985-m, Paŭnočnaja Dakota — u 1991-m). Aŭtary daśledavańnia vykarystali hetuju «niaroŭnuju» chranałohiju jak naturalny ekśpierymient: kali ŭ častcy štataŭ niadziela raptam stała zvyčajnym dniom dla kram, pavinny byli źmianicca i pavodziny ludziej, piša StudyFinds.
Ludzi pačali pamirać
Pavodle acenak daśledčykaŭ, paśla admieny niadzielnych abmiežavańniaŭ štotydniovaja naviedvalnaść carkvy ŭ ludziej siaredniaha ŭzrostu padała prykładna na 5—10% (u materyjałach taksama fihuruje acenka kala 9%).
Adnačasova z hetym pačaŭ raści pakazčyk t. zv. «śmierciaŭ adčaju»: śmierciaŭ ad samahubstvaŭ, atručvańniaŭ narkotykami (pieradazirovak) i ałkaholnych chvarob piečani — prykładna na 2 vypadki na 100 000 čałaviek. Najbolš vyrazna, pa raźlikach aŭtaraŭ, adreahavaŭ mienavita ŭzrovień samahubstvaŭ, daŭšy +1,2 na 100000 punkty.
Dyk što, šopinh zabivaje?
Nie, sprava ŭ inšym. Relihijnaja supolnaść časta pracuje jak sietka paŭsiadzionnaj padtrymki — jany dajuć sacyjalnyja suviazi, «niefarmalnuju strachoŭku» i pačućcio prynaležnaści. Daśledčyki praviarali, ci zamianili ludzi carkvu inšymi formami hramadskaha žyćcia.

Vyśvietliłasia, što nie: jany nie bolej sustrakalisia ź siabrami i znajomymi, nie ŭstupali ŭ arhanizacyi ci kłuby pa intaresach, nie naviedvali novyja mierapryjemstvy. Paśla admieny «blue laws» ludzi čaściej paviedamlali, što «časam pjuć zašmat», i heta mahło być jašče adnym ryzykoŭnym faktaram.
Čamu narkotyki ni pry čym
Aŭtary asobna padkreślivajuć, što ich historyja pačynajecca da vybuchu sučasnaha apijoidnaha kryzisu.
Kab paźbiehnuć uniosku narkamanii, jany analizujuć pieryjad da 2000 hoda, a ŭ raźlikach adznačajuć 1996‑y jak miažu (heta hod vychadu na rynak lehkadastupnaha apijoida aksikoncina).
Kaho heta začapiła bolš za ŭsio?
Ahlad śviedčyć, što źmianšeńnie naviedvańniaŭ carkvy ŭ 90‑ch moža častkova patłumačyć 17%-ny rost zaŭčasnaj śmiarotnaści, jaki naziraŭsia da 1996 hoda ŭ hrupie biełych amierykancaŭ 45—64.
Asobna adznačajecca, što najmacniej hetyja pracesy ŭdaryli pa biełych amierykancach siaredniaha ŭzrostu biez vyšejšaj adukacyi — hrupie, jakaja bolš za ŭsich źmienšyła naviedvańnie cerkvaŭ.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary
[Zredahavana]