Śviet22

«Mnie nie patrebna mižnarodnaje prava — u mianie niama namieru pryčyniać ludziam škodu». Tramp patłumačyŭ, navošta jamu Hrenłandyja

Prezident ZŠA Donald Tramp pravioŭ čatyrochhadzinnaje intervju z čatyrma žurnalistami haziety New York Times, jakaja tradycyjna stavicca da jaho krytyčna.

Fota: Christopher Furlong / Getty Images

Padčas razmovy jon znoŭ zrabiŭ šerah zajaŭ pa pytańniach źniešniaj i ŭnutranaj palityki, piša Bild.

Novy suśvietny paradak. Na pytańnie pra mahčymyja abmiežavańni jaho vajennaj, ekanamičnaj i palityčnaj ułady Tramp adkazaŭ:

«Tak, jość adna reč — maja ŭłasnaja maral. Maja ŭłasnaja hałava. Heta adzinaje, što moža mianie spynić. Mnie nie patrebna mižnarodnaje prava, u mianie niama namieru pryčyniać ludziam škodu».

Žurnalisty ŭdakładnili, ci aznačaje heta, što jaho administracyja nie abaviazana vykonvać mižnarodnyja zakony. Tramp adkazaŭ:

«Ja ich vykonvaju. Heta zaležyć ad taho, što vy razumiejecie pad mižnarodnym pravam».

NATA ci Hrenłandyja? Na pytańnie, što dla jaho važniej, Tramp nie daŭ pramoha adkazu, ale pryznaŭ, što heta «mahčyma, vybar abo—abo». Jon taksama zajaviŭ, što biez udziełu ZŠA NATA, na jaho dumku, u značnaj stupieni stračvaje sens.

Pra Jeŭropu:

«Ja byŭ vielmi łajalny ŭ adnosinach da Jeŭropy. Ja dobra spraviŭsia sa svajoj zadačaj. Kali b nie ja, Rasija ciapier kantralavała b usiu Ukrainu», — skazaŭ Tramp.

Čamu Trampu patrebna Hrenłandyja:

«Tamu što ja liču, što heta psichałahična nieabchodna dla pośpiechu. Ja dumaju, što vałodańnie daje mahčymaści, jakich nielha dasiahnuć z dapamohaj arendy abo damovy. Ułasnaść daje pieravahi, jakich nie atrymaješ, prosta padpisaŭšy dakumient».

Staŭleńnie da vybaraŭ:

Tramp zajaviŭ, što jon «zaŭsiody» pavažaje vyniki vybaraŭ, za vyklučeńniem vypadkaŭ, kali jany «sfalsifikavanyja» i «niesumlennyja».

Pra karupcyju:

Tramp skazaŭ, što nie bačyć prablemy ŭ tym, što členy jaho siamji viaduć biźnies za miažoj.

«Padčas majho pieršaha terminu ja zabaraniŭ im zajmacca biźniesam, i za heta ja nie atrymaŭ absalutna nijakaha pryznańnia», — adznačyŭ jon.

Honka štučnaha intelektu:

«Toj, chto vyjhraje vajnu ŭ śfiery štučnaha intelektu, budzie kiravać śvietam», — zajaviŭ Tramp. Jon taksama skazaŭ, što ŠI stvoryć «vializnuju kolkaść pracoŭnych miescaŭ», ale ludziej dla ich vykanańnia moža nie chapić, tamu «pryjdziecca zadziejničać robataŭ».

Kamientary2

  • Łapidaryi ŭsich krain jadnajeciesia
    09.01.2026
    “Inahda nie da mižnarodnaha prava i zakonaŭ”
  • Prochazka
    09.01.2026
    Otkrovienije - vsiem im hłuboko plevať na eto samoje pravo, ono dla tierpił, po ich mnieniju.

Ciapier čytajuć

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Usie naviny →
Usie naviny

U Zasłaŭi tratuary pieratvarylisia ŭ koŭzanku. Kamunalniki razvodziać rukami4

Hanna Huśkova niezadavolenaja, jak jaje sudzili na Alimpijadzie. Kazieka: Usio narmalna4

Enierhietyki pakazali, jak vyhladajuć stvoranyja imi damy dla busłoŭ FOTAFAKT

Pradstaŭniki Ukrainy i Rasii sustrelisia asobna paśla zaviaršeńnia trochbakovych pieramoŭ u Ženievie1

U Polščy chočuć uskładnić atrymańnie karty palaka. Što pamianiajecca?12

Čamu Ukraina idzie na abvastreńnie adnosin z Łukašenkam? Zapytali ŭ Ihara Kizima5

Śpievaka z «Marafonu adzinstva» asudzili za palityku — pryhadali kamientary 2020-ha. Baranić u sud jaho chadzili siostry Hruździevy19

«Skažycie, u jakoj Biełarusi siaredni zarobak 886 dalaraŭ?» — «Na małakazavodzie!»14

Polskija konsulstvy ŭviali novaje patrabavańnie dla padačy na vizu, jakoje bje pa siemjach rełakavanych ajcišnikaŭ10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić