U Biełarusi 2025 hod uvajšoŭ u piaciorku samych ciopłych hadoŭ u historyi. Pra heta na pres-kanfierencyi paviedamiła načalnica adździeła vyvučeńnia źmienaŭ klimatu słužby mietearałahičnaha i klimatyčnaha manitorynhu Biełhidramieta Volha Bakłanava, piša BiełTA.

«Siaredniaja tempieratura pavietra skłała plus 8,5 hradusa, što vyšej klimatyčnaj normy na 1,3 hradusa. Pačynajučy z 2013 hoda, siaredniehadovaja tempieratura pavietra na terytoryi krainy raście bolš vysokimi tempami, i šeść samych ciopłych hadoŭ, uklučajučy 2025 hod, prypadajuć na hety pieryjad.
Samym ciopłym za ŭsiu historyju nazirańniaŭ zastajecca 2024 hod ź siaredniaj tempieraturaj pavietra 9,5 hradusa.
Vidavočna pavialičyłasia paŭtaralnaść stanoŭčych anamalij tempieratur. Na praciahu 2025 hoda ŭ 8 z 12 miesiacaŭ tempieratura pavietra pieravyšała klimatyčnuju normu. Studzień ličycca samym chałodnym miesiacam hoda, ale siaredniemiesiačnaja tempieratura studzienia minułaha hoda pabiła ŭsie rekordy, była blizkaja da sakavickaj i skłała plus 1,2 hradusa, što vyšej za klimatyčnuju normu na 5,3 hradusa. Taki studzień za ŭsiu historyju mieteanazirańniaŭ nazirajecca ŭpieršyniu», — raskazała jana.
Zima na terytoryi Biełarusi ŭ 2024‑2025 hodzie pačałasia ŭ rekordna poźnija terminy.
«Karotkija maroznyja pieryjady ŭ śniežni i studzieni čarhavalisia z bolš praciahłymi adlihami. Tolki na pačatku lutaha ŭstalavalisia zimovyja ŭmovy nadvorja, jakija praciahvalisia mienš za miesiac.
U suviazi z takimi sinaptyčnymi ŭmovami ŭ zimovy pieryjad 2024—2025 hadoŭ na bolšaj častcy terytoryi krainy, za vyklučeńniem krajnich paŭnočna-ŭschodnich rajonaŭ, klimatyčnaja zima nie nastupiła. Heta druhi raz za ŭsiu historyju mieteanazirańniaŭ paśla 2019—2020 hadoŭ», — rastłumačyła Volha Bakłanava.
«Uličvajučy pavyšany tempieraturny režym zimovaha pieryjadu i rańniaje nastupleńnie viasny z rezkim rostam tempieraturnaha fonu, što spryjała i rańniamu adnaŭleńniu viasnovaj viehietacyi, u pačatku sakavika adbyŭsia ŭstojlivy pierachod siaredniesutačnaj tempieratury pavietra praz 5 hradusaŭ u bok panižeńnia ŭ siaredzinie pieršaj dekady na paŭdniovaj pałovie krainy, što było na miesiac raniej za zvyčajnyja terminy, a na astatniaj častcy terytoryi pierachod adbyŭsia 13—14 krasavika ŭ terminy, blizkija da zvyčajnych.
U toj ža čas na ŭsioj terytoryi krainy adbyŭsia pierachod siaredniesutačnaj tempieratury pavietra praz 10 hradusaŭ u bok pavyšeńnia — heta pačatak aktyŭnaj viehietacyi, što na 1—2 tydni raniej za zvyčajnaje.
Pieršy viasnovy miesiac akazaŭsia vyklučna ciopłym i razam z sakavikom 2007 hoda zaniaŭ pieršaje miesca ad samaha ciopłaha da samaha chałodnaha z 1945 hoda. Siaredniaja pa Biełarusi tempieratura pavietra skłała plus 5,2 hradusa, što vyšej za klimatyčnuju normu na 4,4 hradusa.
U asobnyja dni pavietra prahravałasia da 15 hradusaŭ i vyšej, a maksimalnaj tempieratury — plus 20,4 hradusa — dasiahnuła dniom 10 sakavika na stancyi Drahičyn», — raskazała jana.
U toj ža čas nadvorje adroźnivałasia svajoj niestabilnaściu i kantrasnymi tempieraturami.
«U krasaviku tempieratura pavietra skłała plus 9,3 hradusa, što było vyšej klimatyčnaj normy na 1,5 hradusa. Taki i bolš ciopły krasavik u Biełarusi zdarajecca raz u dziesiać hadoŭ, adnak u hetym miesiacy nazirałasia kantrasnaje spałučeńnie ŭmoŭ nadvorja. Fiksavalisia pieryjady jak anamalna ciopłaha, tak i anamalna chałodnaha nadvorja. Na mieteastancyjach Vierchniadźvinsk i Jeziaryšča byŭ pabity rekord pa absalutnym maksimumie tempieratur dla hetych punktaŭ nazirańniaŭ, na stancyjach Kličaŭ i Mścisłaŭ — rekord pa absalutnym minimumie krasavickaj tempieratury.
Maj akazaŭsia davoli chałodnym. Siaredniaja pa Biełarusi tempieratura pavietra skłała plus 10,9 hradusa, što było nižej klimatyčnaj normy na 2,5 hradusa. Na mieteastancyjach Kličaŭ i Babrujsk byŭ pabity rekord pa absalutnym minimumie majskaj tempieratury pavietra dla hetych punktaŭ nazirańniaŭ», — prainfarmavała načalnica adździeła.
Tempieratura letniaha siezona była trochi nižejšaja za normu: adchileńnie skłała 0,2 hradusa, padkreśliła jana. «Takich i bolš nizkich letnich tempieratur nie adznačałasia z 2017 hoda. Za siezon było zafiksavana ad 27 da 43 daždžlivych dzion pry normie 24—32 dnia. U pačatku vosieni stajała vielmi ciopłaje nadvorje. Siaredniaja pa Biełarusi tempieratura pavietra za vierasień skłała plus 15 hradusaŭ, što vyšej za klimatyčnuju normu na 2,3 hradusa», — padsumavała Volha Bakłanava.
Kamientary