ZŠA pieradali Ukrainie dvuch humanoidnych robataŭ, kab pravieryć ich u bajavych umovach
Złučanyja Štaty pieradali Ukrainie dvuch humanoidnych robataŭ-sałdat Phantom MK-1 dla vyprabavańniaŭ va ŭmovach realnaj vajny. Pra heta paviedamlaje vydańnie Time sa spasyłkaj na kampaniju Foundation, jakaja ich raspracoŭvaje.

Pieršyja dva robaty prybyli va Ukrainu ŭ lutym. Jany vyhladajuć jak čałaviek: majuć mietaličny korpus čornaha koleru, a zamiest tvaru — zaciemnieny vizar. Padčas demanstracyj robaty mohuć karystacca roznymi vidami zbroi — ad pistaleta i revalviera da drabavika i kopii vintoŭki M-16.
Raspracoŭščyki nazyvajuć Phantom pieršym humanoidnym robatam, śpiecyjalna stvoranym dla vajennych zadač. Kampanija ŭžo atrymała dziasiatki miljonaŭ dalaraŭ na daśledavańni ad roznych padraździaleńniaŭ Uzbrojenych sił ZŠA.
Suzasnavalnik kampanii Majk Lebłan, były marski piechaciniec ZŠA, jaki słužyŭ u Iraku i Afhanistanie, tłumačyć, što meta raspracoŭki — kab u budučyni na vajnu adpraŭlalisia robaty, a nie ludzi.
Inžyniery chočuć stvaryć płatformu, zdolnuju karystacca luboj zbrojaj, ź jakoj moža abychodzicca čałaviek. U najbližejšy čas robataŭ taksama płanujuć vypraboŭvać padčas trenirovak marskoj piachoty ZŠA pa šturmie budynkaŭ. Ich vučać, naprykład, stavić vybuchoŭku na dźviery, kab dapamahać vajskoŭcam biaśpiečna traplać u pamiaškańni.
Va Ukrainie robataŭ płanujuć vykarystoŭvać pieradusim dla raźviedki na pieradavoj. Pa słovach Lebłana, sučasnaja vajna pastupova stanovicca «vajnoj robataŭ», kali asnoŭnuju pracu vykonvajuć mašyny, a ludzi tolki padtrymlivajuć ich.
Jon ličyć, što humanoidnyja robaty mohuć być asabliva karysnymi dla raźviedki i zabieśpiačeńnia, naprykład u miescach, kudy ciažka praniknuć dronam — u vuzkich bunkierach abo padziemnych schoviščach. Robaty nie stamlajucca, nie adčuvajuć strachu, mohuć pracavać u składanych umovach i nie bajacca radyjacyi, chimičnych ci bijałahičnych pahroz. Akramia taho, ich ciepłavy sihnał padobny da čałaviečaha, što moža ŭvodzić praciŭnika ŭ zman i prymušać jaho prymać robata za sałdata.
Raspracoŭščyki miarkujuć, što ŭ budučyni vialikija armii humanoidnych robataŭ mohuć adyhrać rolu svojeasablivaha faktaru strymlivańnia, padobna da jadziernaj zbroi, kali nivodzin bok nie budzie mieć značnaj taktyčnaj pieravahi.
Pry hetym raspracoŭki takich robataŭ viaducca nie tolki ŭ ZŠA — padobnyja prajekty raźvivajuć taksama Rasija i Kitaj, što moža pryvieści da źjaŭleńnia novaha typu ŭzbrajeńnia.
Razam z tym ekśpierty papiaredžvajuć pra mahčymyja ryzyki. Na ich dumku, šyrokaje vykarystańnie aŭtamatyzavanych bajavych sistem moža źnizić psichałahičnyja i maralnyja barjery pierad pačatkam vajny i ŭskładnić adkaznaść za pamyłki.
Pavodle dziejnych pravił Pientahona, takija sistemy mohuć užyvać zbroju tolki paśla dazvołu čałavieka. Tym nie mienš, u vajnie va Ukrainie ŭžo vykarystoŭvajucca drony, jakija majuć elemienty aŭtanomnaha vybaru celi.
Rasijskija vajenkary zajaŭlajuć, što straty dasiahnuli nieprymalnaha ŭzroŭniu. «Čakaje nas remiejk vosieni 2022 hoda»
Ukraina adpraviła drony i ekśpiertaŭ dla abarony bazy ZŠA ŭ Iardanii
U 2025 u Rasii apublikavali na 40% bolš niekrałohaŭ pa vajskoŭcach, čym u 2024
Rasijskim vajskoŭcam zabaraniajuć karystacca dziaržaŭnym miesiendžaram Max, jaki naviazvajuć astatniamu hramadstvu
Kamientary