Aŭto3232

U načnym padpolli: nielehalnyja honki ŭ Minsku

Biełaruski dreh-rejsinh i nielehalnyja honki ŭ stalicy – fotarepartaž Siarhieja Hudzilina.

Biełaruski dreh-rejsinh i nielehalnyja honki ŭ stalicy — fotarepartaž Siarhieja Hudzilina.

Čaćvier. Viečar. Z centralnaha praśpiektu stalicy mianie padbiraje ciuninhavany bieły «BMV». Za styrnom — małady chłopiec Alaksiej. Mienavita jon adzin z arhanizataraŭ zakrytych i nielehalnych vuličnych honak u stalicy. Paŭhadziny vybirajemsia za miežy horada — za 30 kiłamietraŭ ad Minska dzie jość zahadzia vyznačany ŭčastak šašy — tam siońnia adbuducca nielehalnyja honki staličnych dreh-rejsieraŭ.

Učastak šašy vybirajecca prydatny dla honak — pažadana šyrejšy za dźvie pałasy, dobraje pakryćcio, adsutnaść pavarotaŭ i lubych pieraškod, a taksama miescaŭ, dzie b mahło padpilnavać DAI. Časam na ŭčastkach daroh, dzie časta pravodziacca honki, układajucca lažačyja palicejskija — tak šaša robicca nieprydatnaj dla nielehalnych zajezdaŭ.

Jak arhanizatar, Alaksiej pryjazdžaje adnym z apošnich. La linii startu vyznačanaje miesca, dzie staić jaho aŭto. Pierad im mašyny nie staviacca — takoje praviła.

Abapał šašy stajać šerahi mašyn — časam nabirajecca niekalki socień. Paśla zachodu sonca pačnucca padpolnyja zajezdy…

Dreh-rejsinh — heta honka na paskareńnie na zahadzia vyznačanuju dystancyju
. Najčaściej heta čverć mili — 402 mietry — standart spryntarskaj dystancyi. Honki ładziacca na lubych mašynach. Radzimaj dreh-rejsinhu ličacca ZŠA, dzie vuličnyja honki naradzilisia ŭ siaredzinie 1950-ch, a siońnia vyraśli da prafiesijnaha i darahoha aŭtasportu.

Biełaruski ž dreh-rejsinh raźvivajecca ŭ dvuch vymiareńniach — lehalnym i nielehalnym. Jość aficyjna zarehistravanaja fiederacyja dreh-rejsinhu, ale aficyjnyja zajezdy i spabornictvy jana arhanizuje nie tak časta. Taksama isnuje prablema adsutnaści śpiecyjalnych daroh dla takich honak. Aficyjnyja starty ciapier prachodziać na aeradromach.

Dla prafiesijnaha ž rostu honščykaŭ i isnujuć nielehalnyja zajezdy na peŭnych učastkach hramadskich daroh. Jany adbyvajucca va ŭsich bujnych haradach Biełarusi. U Minsku isnuje navat niekalki zakrytych supolnaściaŭ, jaki arhanizoŭvajuć zakrytyja honki. Infarmacyja pra nielehalnyja zajezdy raspaŭsiudžvajecca tolki siarod znajomych honščykaŭ —
SMS-rassyłkaj i praź Internet.

Paśla 22-j da linii startu padjazdžaje pieršaja para mašyn. Admašku daje arhanizatar — Alaksiej. Na finišy staić adno aŭto, para fišak i śpiecyjalny čałaviek, jaki pa racyi pieradaje vynik zajezdu. Siabroŭki Alaksieja viaduć impravizavany pratakoł u natatniku, a vyniki honak abjaŭlajucca praź internet. Bolšaść udzielnikaŭ viedaje adzin adnaho — vypadkovyja ludzi na honki traplajuć redka ale i takoje časam zdarajecca. Finiš mašyn zapisvajecca na videa, kab nie było sprečak.

U zajezdach mohuć udzielničać absalutna roznyja aŭto adnoj kłasifikacyi. Tut niekalki vyznačalnych kryteraŭ — abjom ruchavika i bazavaja albo palepšanaja kamplektacyja — bolš mahutny ruchavik, inšaje abstalavańnie.

Pieršaje, što kinułasia ŭ vočy — heta vysokaja samaarhanizacyja načnych honak.

Kožny z udzielnikaŭ viedaje niehałosnyja praviły: nie stajać blizka da linii startu, vytrymlivać dystancyju, nie śmiecić la darohi. Taksama — bieskanfliktnaść i ŭzajemapavaha.
Niechta pryjaždžaje tudy prosta adpačyć i pahladzieć načnyja starty. Alaksiej raspaviadaje, što byvajuć situacyi, kali na honki pryjazdžajuć chłopcy z navakolnych viosak i parušajuć niehałosnyja praviły — staviać mašyny za linijaj startu, umiešvajucca ŭ praces honak ci blizka zdymajuć darahija aŭto na mabilnik. Tady, kali adčuvajecca, što pačynaje źnikać kantrol za situacyjaj, arhanizatary i prafiesijnyja ŭdzielniki honak prosta źjazdžajuć — tak udajecca paźbiehnuć surjeznych prablem z pravaachoŭnymi orhanami i avaryjnych situacyj.

Chto moža sabie dazvolić taki niatanny aŭtasport? Vielmi roznyja ludzi, kaža Alaksiej.

Honščyki na darahich aŭto (byvaje, pryjazdžajuć mašyny bolej čym za 50 tysiač dalaraŭ) čaściej za ŭsio nie afišujuć siabie — heta biznesoŭcy ci ich dzieci, syny čynoŭnikaŭ i ministraŭ.
Ale byvajuć i vyklučeńni: apantanyja honščyki pracujuć kiroŭcami ci pradprymalnikami, i ŭsie srodki ŭkładajuć tolki ŭ mašynu.

Praz paŭtary hadziny paśla pačatku honak, zdalok čujecca papieradžalny huk patrulnaj mašyny DAI — honki na hetym skančajucca. Usie chucieńka rassypajucca pa svaich aŭto — arhanizatary kładuć u bahažnik nieabchodny dla honak ryštunak.

Supracoŭniki DAI mohuć spynić aŭto na pravierku, ale składu złačynstva paprostu nie isnuje — chiba što parkoŭka ŭ niavyznačanym miescy ci na zialonaj zonie.

Arhanizacyja načnych honak padpadaje chutčej pad arhanizacyju masavych mierapryjemstvaŭ, ale milicyja siudy pakul nie dajazdžaje. Alaksiej kaža, što

DAI viedaje pra takija zajezdy, ale čaściej za ŭsio ŭmiešvajecca, tolki kali mašyn źbirajecca zašmat.
Albo paśla zvankoŭ tych kiroŭcaŭ, chto prajaždžaje praz učastak, dzie adbyvajucca zajezdy.

Alaksiej narakaje, što apošnim časam «najezdy» DAI zdarajucca ŭsio čaściej. Nielehalnyja honščyki razhladajuć varyjanty arendy aeradromnych tras, dzie možna nie pieražyvać za biaśpieku honak. Tam jany buduć jašče bolš zakrytymi i niedastupnymi dla vypadkovych naviednikaŭ.

Kamientary32

Ciapier čytajuć

Pasiarod iranskich bambiožak Dubaja Kirył Rudy pierabraŭsia z Emirataŭ u ZŠA: «Rady złučać kantynienty! Nie saromiejciesia da mianie źviartacca»

Pasiarod iranskich bambiožak Dubaja Kirył Rudy pierabraŭsia z Emirataŭ u ZŠA: «Rady złučać kantynienty! Nie saromiejciesia da mianie źviartacca»

Usie naviny →
Usie naviny

Jak ciapier žyvie Natalla Chierše, jakuju adpravili ŭ kałoniju za sarvanuju ź siłavika bałakłavu2

«Kamiera nastolki krutaja, što možna ŭbačyć madel telefona». Kiroŭcy raskazvajuć, jak DAI adsačyła ich z telefonam za styrnom7

Na vajnie zahinuŭ syn rasijskaha nieanacysta Viačasłava Dacyka13

Opierny teatr apublikavaŭ fota dyrektarki, ale pierastaraŭsia z fotašopam4

Nazvany samy vysokaapłatny akcior minułaha hoda

Arhienciniec zakachaŭsia ŭ biełarusku i pierajechaŭ na chutar pad Maładziečnam7

Biełarus spaźniŭsia na samalot z Dubaja i prosić kampiensacyju. Turapieratar kaža, što jon sam vinavaty3

Babaryka raskazaŭ, čamu pierad vybarami nie šukaŭ padtrymki ŭ Rasii. I jak jaho chacieli zvolnić ź Biełhazprambanka za łozunh «Žyvie Biełaruś!»37

Alaksiej Tałaj vyrašyŭ zrabić apieracyju na nosie8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pasiarod iranskich bambiožak Dubaja Kirył Rudy pierabraŭsia z Emirataŭ u ZŠA: «Rady złučać kantynienty! Nie saromiejciesia da mianie źviartacca»

Pasiarod iranskich bambiožak Dubaja Kirył Rudy pierabraŭsia z Emirataŭ u ZŠA: «Rady złučać kantynienty! Nie saromiejciesia da mianie źviartacca»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić