Hetaje i inšyja pryznańni adbylisia ŭ čaćvier na prezentacyi jahonaj knihi “Sto listoŭ na tut.by”, jakaja adkryła seryju "Kniharnia "Naša Niva".
Hetaje i inšyja pryznańni adbylisia ŭ čaćvier na prezentacyi jahonaj knihi “Sto listoŭ na tut.by”.
U mienskim Pałacy moładzi adbyłasia prezentacyja knihi Andreja Chadanoviča “Sto listoŭ na tut.by”. Niahledziačy na toje, što kvitok na imprezu kaštavaŭ 2000 rubloŭ, redki vypadak dla prezentacyi biełaruskamoŭnaje knihi, kali za ŭvachod hledačy płaciać hrošy, zala była zapoŭnienaja całkam. Chadanovič pačaŭ z taho, što pračytaŭ vierš “Jechaŭ kazačnik-bajkier”, paśla padziačyŭ usich tych, dziakujučy kamu źjaviłasia kniha.
Druhim u hety viečar słova ŭziaŭ hałoŭny redaktar “Našaj Nivy” Andrej Skurko, jon u svaju čarhu padziačyŭ Chadanoviča, bieź jakoha hetaja kniha taksama nie była b mahčymaja. Skurko adznačyŭ, što kniha “Sto listoŭ na tut.by” usiaho tolki raspačynaje knižny prajekt “Kniharnia “Našaj Nivy”.
Jon paabiacaŭ źjaŭleńnie blizu 15 knižak z hetaj seryi, jakoju “Naša Niva” adznačaje svajo stahodździe. “Z hetych knih u budučyni možna budzie stvaryć sapraŭdnuju paličku”, -- skazaŭ A.Skurko.
Andrej Chadanovič čytaŭ bahata vieršaŭ i starych, i novych, “ad saplivaha čytańnia miłosnych vieršaŭ” da “vidavočna pravakacyjnych i iraničnych”, čytaŭ ułasnyja pierakłady z Hałčynskaha i Andruchoviča. Kožny ŭ vieršach Chadanoviča paznavaŭ niešta svajo, intymnaje, ščyraje. Dziaŭčynki-filalahini, što masava pryjšli na imprezu, nia zvodzili z paeta zamiłavanych vačej.
Na imprezie stała viadoma, što nasamreč Chadanovič nie karystajecca paštovymi pasłuhami partału tut.by, a addaje pieravahu yahoo.com. Jon spadziavaŭsia, što na jahony vierš “Sto pudoŭ adzinoty” nie pakryŭdzicca nivodny Markies, a taksama svaimi vieršami sprabavaŭ zaklikać nadychod marazoŭ i śniahoŭ. Pahladzim, što ŭ Chadanoviča z hetaha ŭdasca.
Kulturolah Maksim Žbankoŭ u svaim ese pra Chadanoviča adznačyŭ, što, “kali ŭ Vajciuškieviča skančajucca słovy, jon pačynaje tančyć, kali słovy skančajucca ŭ Chadanoviča – jon pačynaje śpiavać”. I sapraŭdy, Chadanovič pad hitaru, jakuju jon, pa ŭłasnych słovach, upieršyniu padklučyŭ da elektryčnaha siłkavańnia, vykanaŭ niekalki piesień na ŭłasnyja słovy, ale čužyja melodyi.
Piśmieńnik Uładzimier Arłoŭ skazaŭ, što, jak dobra nam usim razam sabracca tut “hetym cudoŭnym studzieńskim vosieńskim dniom”. Jon taksama pryznaŭsia, što ledźvie nie pavieryŭ Andreju Chadanoviču, što vierš “Mnie pryśniŭsia Chadanovič” napisaŭ nia jon, a sam Chadanovič, prypisaŭšy niejkim čynam aŭtarstva jamu. Arłoŭ nie śpiavaŭ, a tolki vykanaŭ paračku svaich vieršaŭ i padaravaŭ Chadanoviču nievialičkuju banderol, sa słovami “Aściarožna, škło”!
Jašče adnym ź ćvikoŭ prahramy byŭ vystup hurtu “Recha”. Chłopcy i dziaŭčaty z hurtu dobra tak zapalili hledačoŭ.
Jašče Chadanovič na paru z Uładziem Lankievičam taksama vykanaŭ rep-čytanku, vidać, natchniŭšysia “Zianon-chopam”, a skončyŭ imprezu muzyka Źmicier Vajciuškievič, jaki vykanaŭ ściobnuju pieśniu na vierš Chadanoviča “Što biełarusu treba”. U hetyja dni niekatoryja jejnyja radki hučali vielmi aktualna: “Biełarusu treba chalaŭnaja nafta i haz”.
Usie achvotnyja paśla imprezy mahli nabyć asobnik vieršaŭ paeta ź jahonym aŭtohrafam.
Kamientary