Kultura6666

Statut viarnuŭsia ŭ Biełaruś — fotarepartaž

U Nacyjanalnym histaryčnym muziei siońnia prajšła jaho ŭračystaja prezientacyja.

Statut pradstavili biełaruskaj publicy i žurnalistam u zale Nacyjanalnaha histaryčnaha muzieja, u jakoj ciapier ekspanujecca vystava, pryśviečanaja vilenskamu pałacu vialikich kniazioŭ litoŭskich. Paźniej kniha budzie pieraviezienaja ŭ Mahiloŭ, u Muziej historyi horada.

Na ŭračystaści prysutničali student Andrej Radkoŭ, jaki znajšoŭ u internecie infarmacyju pra prodaž Statuta, dyrektar Muzieja historyi Mahilova Alaksiej Baciukoŭ, jaki zdoleŭ arhanizavać zbor srodkaŭ, pradstaŭnik kampanii «Alpary», achviaravańnie jakoj było vyrašalnym, ministr kultury Pavieł Łatuška.

Videa radyjo «Svaboda».

Ministr dziakavaŭ usim tym, chto adhuknuŭsia na inicyjatyvu i achviaravaŭ srodki, kab vykupić dla krainy Statut. Jon zapeŭniŭ, što dziaržava budzie i nadalej spryjać takim inicyjatyvam.

Na viartańnie biełaruskim muziejam unikalnych relikvij, kazaŭ Łatuška, dziaržava vydatkavała 10 młrd rubloŭ. I, naprykład, užo vykuplenyja čatyry słuckija pajasy.

«My sabrali hrošy na Statut za dva tydni, — skazaŭ Łatuška. — I absalutna vidavočna, što kali b spatrebiłasia, zmahli b sabrać i ŭdvaja, i ŭtraja bolej, čym 45 tysiač dalaraŭ».

Nahadajem, Statut Vialikaha kniastva Litoŭskaha 1588 h. byŭ vystaŭleny na elektronny aŭkcyjon uładalnikam antykvarnaj kramy ŭ Maskvie. Asobnik byŭ acenieny na 45 tysiač dołaraŭ. Muziej historyi Mahilova abviaściŭ dabračynnuju akcyju pa zbory srodkaŭ dla jaho vykupu. Častku hrošaj dasłali achviaradaŭcy z roznych rehijonaŭ krainy,

a reštu sumy — 30 tysiač dołaraŭ — achviaravała kampanija «Alpary».

Alaksiej Baciukoŭ raskazaŭ, jak litaralna za dva dni da kanca terminu ŭniasieńnia pieradapłaty hrošy prapanavaŭ pryvatny pradprymalnik z Mahilova:

«Spačatku jon chacieŭ zachavać inkohnita, adnak ja dumaju, što varta nazvać jaho imia — heta Uładzimir Mardačoŭ.
Jon pačuŭ pra Statut pa radyjo, kali jechaŭ u mašynie i adrazu patelefanavaŭ mnie — užo praź dźvie hadziny ŭ nas było čatyry z pałovaj tysiačy dalaraŭ: suma, patrebnaja kab unieści pieradapłatu za Statut. I ŭžo nazaŭtra my adpravilisia ŭ Maskvu. Kali b nie hety vypadak, to vykupić Statut naŭrad ci b atrymałasia. Tym nie mienš, ja liču, što raniej ci paźniej hety dakumient viarnuŭsia b u Biełaruś».

Adznačym, što va ŭsim śviecie naličvajecca kala 60 asobnikaŭ usich troch vydańniaŭ Statuta, a ŭ Biełarusi da hetaha času nie było nivodnaha.

Kamientary66

Ciapier čytajuć

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej4

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, dzie mienavita pabudujuć darohu z Brylevičaŭ u Kurasoŭščynu1

Zamiežny žanich pabiŭ 9‑hadovaha syna niaviesty — zaviali kryminałku10

Centrabank Šviecyi zaklikaŭ hramadzian źniać najaŭnyja hrošy na vypadak vajny6

Rasijanin, asudžany za padpał mašyny biełaruskaha hienierała, raskazaŭ, jak jaho katavaŭ Kubrakoŭ10

Sietka Malanka adnaviła pracu

Pad Minskam adkryli zavod, dzie robaty vypuskajuć duchavyja šafy2

«Vyžyła tolki kotka». Abharełaja, jana prasiadzieła 12 hadzin na leśvicy paśla pažaru ŭ kvatery ŭ Maładziečnie, dzie zahinuli try čałavieki8

Biełaruska, jakaja vyrablaje broški ŭ vyhladzie dziaŭčat z čyrvona-zialonymi kakošnikami, ščyra nie razumieje, čamu jaje krytykujuć25

«Ja — «krysa», ale ja nie adzin taki». «Volnyja Kupałaŭcy» pakažuć śpiektakl pra danosčykaŭ i stukačoŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej4

Polski dypłamat raskazaŭ, jak pryvoziŭ Kolu multfilmy na dyskach i kim dla siamji Łukašenkaŭ byŭ Makiej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić