Mierkavańni9090

Biełaruskaja hłybinia. Čamu my takija

Piša Pavieł Sieviaryniec

    Tak kaža Hospad:
    praklaty čałaviek,
    jaki spadziajecca
    na čałavieka,
    i płoć robić
    svajoj aporaj,
    i serca jakoha addalajecca ad Hospada.
    Jeramii 17:5.

Da śpitych, pabitych, skamiečanych biełaruskich tvaraŭ pryzvyčaicca niemahčyma.

Anijak.

Navat siarod apošnich «chimikaŭ», navat siarod kałhaśnikaŭ na hetyja ziamlistyja, ź miaškami dy padciokami, z vyščarblenymi i padhniłymi zubami ruiny vobrazu i padabienstva Božaha, što tonuć u biezna­dziejnych, bałotnaha koleru vačach, hladzieć baluča. Dy z takimi ž hožymi, šlachietnymi proźviščami — toj ad karala, toj ad Bazyla, toj ad burštynu, toj ad apostalskaha imia... Hladziš, jak pavolna tleje rodnaja, stahodździami vyleplenaja pryhažość — i chaładok pa skury ad taho, što ŭsiaredzinie toicca niešta jašče strašniejšaje.

Byvaje, i sam akuniešsia ŭ lustra — brydka.

Biełarus, jak jość siońniašni źniamohły, napaŭrazburany biełarus.

Čamu vakoł nas usio tak kiepska? — pakutliva dapytvajemsia my adno adnaho. A vakoł usiaho tolki zakanamierny vynik taho, što ŭ nas.

Staŭleńnie «chimikaŭ» da svaich ža, milicyjanieraŭ da «chimikaŭ», haspadaroŭ da rabočych, a rabočych da svajoj pracy, viaskoŭcaŭ da fiermieraŭ, a pradavačak aŭtałaŭki da viaskoŭcaŭ, pravasłaŭnych da baptystaŭ, a katalikoŭ da pravasłaŭnych, usio hetaje miakkaje, što pravalvajecca, usio hetaje ćviordaje, što hniecca dy źvivajecca vuzłami, skoŭtvaješ moŭčki — paŭsiul, paŭsiul vyłazić jano, naša takoje biełaruskaje… z hnilcoj i duškom.

U hetym soramna pryznavacca — ale treba. Inakš — žyć nam u bałocie: mokra dy ciopła, śmiardzić, aj, zatoje svajo, da horła ŭ tvani, ale aby chvalu nie hnali.

Siabie nie padmanieš — sama miarzotna tchnie najlepšaje, jakoje pačynaje psavacca.

Mudraja biełaruskaja aściarožnaść u nas stuchła da stanu lipkaje bajaźlivaści; unikalnaja ciarplivaść ściałasia ŭ nievynosnuju ciarpimaść da zła; tak šanavanaja Šuškievičam ruplivaja aščadnaść zdrabnieła da skvapnaści, a znakamitaja kiemlivaść vyčvaryłasia ŭ krucielstva; hłybokaja zasiarodžanaść užo nastolki zahłybiłasia, što aničoha nie praśviečvaje z taje biełaruskaje dušy, akramia zmročnaści, asabliva zaŭvažnaj starońniamu na tle čyścieńkich vulicaŭ; Boskaja biełaruskaja pakorlivaść vyradziłasia bieź viery ŭ pavalnaje chałujstva, a natchnionuju biełaruskuju luboŭ — miłuju, zakachanuju, niespatolnuju — vanituje na kožnym rahu błudam.

Narod, jaki sparadziŭ stolki hienijalnych piśmieńnikaŭ, kampazitaraŭ, śpievakoŭ dy cełyja kultury dla susiedziaŭ — admaŭlajecca ad svajoj movy.

Naščadki cyvilizacyi VKŁ, što dahetul zastajecca jeŭrapiejskaj viaršyniaj talerancyi, pravaśviadomaści i mižmoŭja, stahodździami kštałtavanyja Statutami, radami, sudami dy sojmami — abyjakavyja da ŭłasnaj dziar­žaŭnaści.

Nacyja, čyjoj sarcavinaj jość poŭnaja Chrystovych pakutaŭ dy samaachviarnaści historyja, majučy vyklučna chryścijanskija simvały i naskroź biblejski hienietyčny kod, — vyrakajecca Boha.

Dy i ci jość naohuł u śviecie hrech, hłybiejšy za biełaruski?!.

Tak škada hetaj Alhierdavaj mocy, Skarynavaj jomistaści, Kaściuškavaj ćviordaści, bah­danovickaj pryhažości…

Ale chiba tady hetaje zło nie siadzieła ŭ nas — pakul jašče cicha?.. Chiba heta nietutejšyja manachi XVII stahodździa da kalectva bilisia klaštar na klaštar za stavy i sietki ŭ sprečnych vałodańniach — heta kab, značyć, na stale rybka była ŭ chryścijanski post!..

I voś napivajecca siońniašni zabity, zabyty, cichmiany biełarus, i sa skury raptam vyłazić źvier: dy taki jarasny, dy taki ździčeły, byccam vyrvaŭsia ź piekła.

Śviatoje miesca pustym nie byvaje. Paklikanyja stać vybranym Božym narodam u sercy Jeŭropy, my ŭnikajem ŭłasnaha losu — i prapadajem.

Tak u našaj historyi skroź: varta adstupić ad Boha, admovicca ad voli, pazanačvać u nory talenty, uchilicca va ŭtulnaje, rabstva — i biełarus uraznos idzie da djabła.

I voś u krainie drukavanaj Biblii i tysiačahadovaha chryścijanstva ŭcarkoŭleny viernik — usiaho kožny dziasiaty.

I voś narod Statuta siarod usich — u trojcy pieršych pavodle asudžanych viaźniaŭ na dušu nasielnictva.

I voś Biełaruś­-žyćcialubka ŭžo napieradzie ŭ suśvietnaj statystycy samahubstvaŭ…

— Fu, dy našto ŭ hetym korpacca! Dastała jano, vašaje našaje samajedstva! — psichanie biełarus.

Spakojna. Prosta, kapajučy ŭ sabie jamu, treba viedać, što šukaješ skarb.

Bo biełaruskaje samakapańnie, niepaźbiežna hłybokaje, hłybinnaje, možna budzie ličyć vyčarpanym tolki ŭ adnym vypadku: kali skroź tlennuju toŭšču hrechu, pierahniłuju volu i piaski zabyćcia adryjem u trunie svajho serca pachavanuju žyvuju krynicu — vobraz i padabienstva Viečnaha Usiomahutnaha Boha.

Kamientary90

Ciapier čytajuć

Biełaruska nabiła na ciele partrety Łukašenki i jaho synoŭ, Umki, Pucina dy Si Czińpina10

Biełaruska nabiła na ciele partrety Łukašenki i jaho synoŭ, Umki, Pucina dy Si Czińpina

Usie naviny →
Usie naviny

Pucin nie ličyć siabie vinavatym u hibieli ŭkraincaŭ i rasijan5

Čamu ŭłady ES nie stali kanfiskoŭvać zamarožanyja rasijskija aktyvy?

Pucin skazaŭ, što jeździć pa Maskvie inkohnita8

Pucin prakamientavaŭ videa Zialenskaha z Kupianska, jaki rasiejcy abvieścili akupavanym7

Paplečnik Zialenskaha pra pieramovy: Damova budzie abo drennaja, abo vielmi drennaja, abo jaje nie budzie2

DTZ na Hrodzienščynie: čaćviora zahinułych

Pucin: Rasija nastupaje pa ŭsich napramkach, a praciŭnik adychodzić3

U kramach źjaviłasia niezvyčajnaja sadavina pa 70 rubloŭ

Žychary šmatpaviarchovika skinulisia i samastojna ŭpryhožyli padjezd da Novaha hoda — tolki pahladzicie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska nabiła na ciele partrety Łukašenki i jaho synoŭ, Umki, Pucina dy Si Czińpina10

Biełaruska nabiła na ciele partrety Łukašenki i jaho synoŭ, Umki, Pucina dy Si Czińpina

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić