Naviny
Statak zubroŭ — 500 hałoŭ
Statak biełaruskich zubroŭ udvaja pieravyšaje kolkaść hetych redkich žyviołaŭ u lasach Polščy. Pra heta paviedamiŭ ministar pryrodnych resursaŭ i navakolnaha asiarodździa Biełarusi Michaił Rusy. Ministar kaža, što da 2001 hodu statak zubroŭ u nas maje dasiahnuć pad 500 hałovaŭ. Zubroŭ trymajuć u šaści zapaviednikach krainy, a elitny hienetyčny statak — u nacyjanalnym parku «Biełavieskaja pušča». Sioleta miarkujuć raśsialić zubroŭ jašče ŭ troch zapaviednikach Biełarusi, kab u bližejšyja hady žyvioła pierastała ličycca redkaj i była vyklučana z «Čyrvonaj knihi».
Sustrečy ŭ Vašynhtonie
24 maja staršynia kamitetu pa mižnarodnych spravach senatu ZŠA, krajnie pravy amerykanski senatar Džesy Hiełmz sustreŭsia ź liderami biełaruskaj apazycyi. Senatar paviedamiŭ pra svoj namier vystupić z zakanadaŭčaj inicyjatyvaj ab pavieličeńni dapamohi z boku Złučanych Štataŭ demakratyčnym siłam Biełarusi. Hutarka Hiełmza ź Vincukom Viačorkam, Anatolem Labiedźkam, Źmitrom Bandarenkam vyklikała rezka admoŭnuju reakcyju biełaruskaha Ministerstva zamiežnych spravaŭ. U svajoj subotniaj zajavie MZS kaža, što apazycyja sama nia choča ŭdzielničać u dyjalohu.
Pavodle infarmacyi BiełaPAN
Japoncy mohuć ukłaści hrošy ŭ Navapołacak
Japonskija firmy Mitsui i Toyo padpisali ź Biełarusiaj pahadnieńni ŭ spravie ŭdziełu ŭ restrukturyzacyi Navapołackaha naftapierapracoŭčaha kambinatu. Zamiežnyja partnery deklaravali hatoŭnaść vydzielić Biełarusi na hetyja mety kredyt u 90 miljonaŭ dalaraŭ. «Naftan» šukaŭ srodki sabie na rekanstrukcyju ź siaredziny 90-ch. Najbolšy intares da navapołackaha hihantu da hetaha času vykazvali rasiejskija kampanii «Łukojł» i «Jukas», jakija byccam by zhodnyja byli ŭzamien na pahašeńnie biełaruskich pazykaŭ Rasiei pryŭłaścić sabie častku pradpryjemstva praz kancern «Itera». Japoncy ž na akcyi «Naftanu» nie zamachvajucca. Investycyi japoncaŭ pryznačanyja na kančatkovuju fazu refarmavańnia naftakambinatu. Ale harantyjaŭ na prychod hetych japonskich investycyjaŭ pakul što niama.
Pavodle infarmacyi BARSu
Haračaj vady niama na ŭsim Paleśsi
Ad 15 traŭnia da 10 červienia pinčuki zastanucca biez haračaj vady — heta ŭžo druhoje adklučeńnie ad pačatku hodu. Adnak pinčukam jašče šancuje. Žychary susiednich Stolina, Janava, Łuninca dy Darahičyna ŭvohule majuć haračuju vadu adzin-dva zimovyja miesiacy dy tolki na vychodnyja. Jašče para hadoŭ takoha žyćcia, i my dazvańnia zabudziemsia, što takoje cyvilizacyja.
Alaksiej Dzikavicki, Pinsk
Pad adkrytym niebam
20—21 traŭnia pad Barysavam adbyŭsia skaŭcki letnik, praviedzieny spartova-turystyčnym klubam «Vołat». U im uziali ŭdzieł kala 100 bojskaŭtaŭ z Barysava j rajonu, Žodzina, Miensku, Maładečna. Letnik adkryŭsia ŭviečary 20 traŭnia spabornictvami pa spartovym aryjentavańni. Za čempijonski tytuł zmahałasia siem kamandaŭ. U vyniku napružanaj baraćby pieramahli barysaŭskija maładafrontaŭcy. Zatym była śviatočnaja viačera. Moładź skupiłasia la vohnišča j śpiavała pad hitaru biełaruskija pieśni. Nastupny ranak raspačaŭsia z pałasy pieraškodaŭ. Tut užo macniejšymi akazalisia sprytnyja hości ź Miensku. Naprykancy letnika, jak heta zaŭsiody byvaje, moładź mroiła pra nastupnyja sustrečy pad adkrytym niebam na bierazie malaŭničaha Starabarysaŭskaha voziera.
Anatol Askierka, Barysaŭ
Nastaŭnikaŭ — na siena
Usie škoły Pinsku zamacavanyja ŭ jakaści «šefaŭ» za kałhasami i saŭhasami rajonu. Da viedama harana daviedzieny plan narychtoŭki siena, jaki i byŭ padzieleny pamiž škołami horadu. Ale nia ŭsie nastaŭniki žadajuć pracavać na sienakosie, u adnoj sa škołaŭ navat pasprabavali adkupicca — sabrali hrošy ŭ ekvivalencie zaplanavanaj kolkaści siena i pieradali staršyni «padšefnaj» haspadarki.
Kapajuć pareštki z-pad stadyjonu
U siaredzinie traŭnia ŭ Hłybokim pačali rekanstrujavać stadyjon. Reč u tym, što pad polem znachodziacca masavyja pachavańni niamieckich žaŭnieraŭ z časoŭ apošniaj vajny, niedzie 1500 čałaviek tamaka pachavanyja. Niemcy nia raz naviedvali Hłybokaje, prasili pierazachavać pareštki, bo, faktyčna, futbolnyja matčy čempijanatu Biełarusi 2-j lihi adbyvalisia na mohiłkach. Urešcie dabilisia zhody, pryčym płacić za pieranos niamiecki bok. Raskopki viadzie specadździeł biełaruskaha Ministerstva abarony.
Mužčynski j Žanocki ŭniversytety
U VNU Biełarusi siarod studentaŭ 47,7% — mužčyny, 52,3% — žančyny. Najbolej mužčynaŭ navučajecca ŭva Ŭniversytecie infarmatyki i radyjoelektroniki — 82,9% ad ahułu. A samy žanočy — Linhvistyčny ŭniversytet, dzie dziaŭčataŭ 79,5%.
Pavodle infarmacyi BARSu
Śmierć u vajskovaj častcy
18 traŭnia ŭ Baranavičach razhledzieli hramadzianskuju spravu pa poźvie Taciany Drozd pra materyjalnuju kampensacyju ŭ suviazi sa śmierciu syna. Jaje syn, 16-hadovy Źmicier Drozd, zahinuŭ letaś 13 vieraśnia. Jon zalez na terytoryju vajskovaj častki, šukajučy kavałak truby dla matacykła na śmietniku. Za Źmitrom z-za drotu sačyli jaho tavaryšy. Dzima pieralez praź bietonny płot, dabieh da drotu i, pryŭźniaŭšy jaho, pralez na śmietnik. Sa śmietnika jon viartaŭsia podbieham i natyknuŭsia na strałka-achoŭnika Januškieviča. Strałok papiaredziŭ: «Stoj, stralać budu!» Dzima napałochaŭsia i zamarudziŭ bieh. Adlehłaść pamiž Dzimam i vartavym była kala 5—6 metraŭ. Tady vartavy streliŭ, spačatku ŭhoru, paśla na Dzimu, ale ź pieršaha razu nie paceliŭ. Dzima praciahvaŭ biehčy i kryčaŭ: «Dziadziečka, nie stralaj!» Treci streł Januškievič zrabiŭ u nakirunku Dzimy i zabiŭ jaho. Baranavickaj mižharnizonnaj prakuraturaj była ŭzbudžanaja kryminalnaja sprava «pa fakcie napadu nieviadomaha mužčyny na vartavoha-strałka Januškieviča» i spynienaja z-za adsutnaści ŭ dziejańniach Januškieviča składu złačynstva. Maci źviartałasia da kamandzira vajskovaj častki 55435 z prośbaj dać hrošy na pachavańnie syna i pomnik. Kamandzir admoviŭsia, tady maci źviarnułasia ŭ sud.
Sud prysudziŭ, što vajskoŭcy musiać spłacić žančynie častku hrošaj, praŭda, nia stolki, kolki jana prasiła. T.Drozd źbirajecca nie adstupacca i dalej baranić svaje pravy: jana zhubiła svajho syna z-za taho, što vajskovyja instrukcyi ŭ Biełarusi bolš adpaviadajuć krainie, jakaja viadzie vajskovyja dziejańni, a nie žyvie mirnym žyćciom užo 55 hadoŭ, ličać pravaabaroncy.
Pravaabarončy centar «Viasna-96»
Kaniec pryvatnaj jurydyčnaj adukacyi
235 studentaŭ 2-ha i 3-ha kursaŭ Pinskaj filii niedziaržaŭnaha Instytutu kiravańnia i pradprymalnictva mohuć być pazbaŭlenyja mahčymaści skončyć navučańnie — ad 1 vieraśnia jurfak, praŭdapadobna, budzie začynieny.
U instytucie, jaki pracuje ŭ Pinsku z 96-ha, pra budučyja prablemy viedali daŭno, bo ŭžo letaś na pieršy kurs jurfaku pryjom byŭ spynieny. Ciapier, pavodle słovaŭ kiraŭnika Pinskaj filii Instytutu sp.Savinava, Ministerstvy adukacyi i justycyi źbirajucca vydać pastanovu, pavodle jakoj z nastupnaha navučalnaha hodu jurydyčnuju adukacyju možna budzie atrymać tolki ŭ dziaržaŭnych VNU. Adpaviedna, jurydyčnyja fakultety ŭ niedziaržaŭnych vyšejšych navučalnych ustanovach buduć začynienyja. Ale ŭ hetym vypadku niezrazumieła, što rabić studentam, jakija ŭžo pravučylisia pa niekalki hadoŭ. U Biełarusi ich kala 8 tysiačaŭ. Na schodzie, jaki adbyŭsia 26 traŭnia, kiraŭnictva pinskaj filii Instytutu kiravańnia prapanavała studentam pisać listy ŭ administracyju Łukašenki i prasić, kab jon dazvoliŭ im davučycca — prysutnym byŭ pračytany navat prykładny tekst zvarotu.
Adnak bolšaść studentaŭ nia vieryć, što adnyja listy mohuć štości źmianić.
Alaksiej Dzikavicki, Pinsk
Kamientary