№ 22 (179), 29 traŭnia — 5 červienia 2000 h.
BT vačyma biełarusa
MAŁABIUDŽETNYJA NAVINKI I PERFOMANS PILNAŚCI
Nu voś i dačakalisia my BTešnych premjeraŭ. Chrustaloŭ chvaliŭsia, što mnohaje ŭdałosia zrabić zadarma, ale, hledziačy na sumny ekran, dumaješ — a navošta?!
«Adyseja kamandy Kuchto» — adna animacyjnaja zastaŭka viasioleńkaja, a bolej — ničoha. Pastavili ŭ studyi ścienku z televizaraŭ (treba ž choć niešta pastavić), pakazvajuć na ich teksty pytańniaŭ (treba ž choć niešta pakazvać), i toje biaz sensu, bo hladač tyja pytańni pračytać nia moža, ekrany bujnym planam jamu nie pakazvajuć. Prahrama navodzić sum. Na adnym viadučym daloka nie zajedzieš.
Ale heta drobiaź u paraŭnańni z «Budniami». Adsutnaść zastaŭki (nielha ž za jaje ličyć prajezd u kadry słova «budni»), blakłaja čorna-šeraja dy brudna-błakitnaja studyja, taja ž ścienka z televizaraŭ, jakija ŭžo ničoha nie pakazvajuć. Nu, prosta poŭnaja analohija z našymi realnymi budniami… (A mo heta tonki mastacki pryjom?!) Šoŭmen Kuzin vielmi starajecca vyhladać krutym i vostrym. Svaimi ž «siužetami» dla ilustracyi peŭnych prablemaŭ aŭtary «Budniaŭ» zabjuć luboha. Pra što b ni viałasia havorka — pra słabyja vyniki mižnarodnych matčaŭ, adjezd maładych hulcoŭ za miažu ci što jašče, na ekranie pad bubniož niejkaj dzieŭčyny biaskonca biehali pa poli niejkija adny j tyja ž futbalisty...
Pra «Našy pieśni» navat i skazać što ciažka. Źbirajecca kolki dziasiatkaŭ (ułučna ź dziećmi) ludziej, jakija nia ŭmiejuć śpiavać (ułučna ź viadučymi dy inšymi vystupoŭcami z sceny), dy demanstrujuć, jak chto ź ich pamiataje pieśni tryccacihadovaj daŭniny. Nu, i demanstrujcie.
Usie novyja prahramy rasiejskamoŭnyja. Byccam heta dadaść im papularnaści. I ŭsie ich jašče pa try razy paŭtarajuć!
...Art-festyval «Mienskaja viasna» BT zdymała. Pryjechała hrupa «Dobraj ranicy» zdymać perfomansy, a tut milicyja: «Paprašu ŭsich z kamerami i fotaaparatami!» I pratrymali ŭ bližejšym pastarunku paŭhadziny. Vyśviatlali, što za akcyja, dzie dazvoł, chto zdymaje, dzie dazvoł. Dy jašče — «vam toj ekspanat z vusikami nikoha nie nahadvaje?» Akazvajecca, dyrektarka kinateatru «Radzima», la jakoha perfomansy adbyvalisia, prajaviła pilnaść dy zaŭvažyła najaŭnaść pudziła z vusami. Praŭda, nie zaŭvažyła, što biaz łysiny i navat u kapielušy. Paskardziłasia milicyjantam, i tyja zabaranili zdymać, biez asablivych tłumačeńniaŭ (samaje śmiešnaje, što pakaz perfomansaŭ praciahvaŭsia). Voś tak u nas kožnaja dyrektarka kamanduje, što zdymać, a što nie, a potym narakaje, što hladzieć niama čaho.
Arciom Łukjanovič
Kamientary