Archiŭ

Arciom Łukjanovič. Małabiudžetnyja navinki i perfomans pilnaści

№ 22 (179), 29 traŭnia — 5 červienia 2000 h.


 

BT vačyma biełarusa

MAŁABIUDŽETNYJA NAVINKI I PERFOMANS PILNAŚCI

 

Nu voś i dačakalisia my BTešnych premjeraŭ. Chrustaloŭ chvaliŭsia, što mnohaje ŭdałosia zrabić zadarma, ale, hledziačy na sumny ekran, dumaješ — a navošta?!

«Adyseja kamandy Kuchto» — adna animacyjnaja zastaŭka viasioleńkaja, a bolej — ničoha. Pastavili ŭ studyi ścienku z televizaraŭ (treba ž choć niešta pastavić), pakazvajuć na ich teksty pytańniaŭ (treba ž choć niešta pakazvać), i toje biaz sensu, bo hladač tyja pytańni pračytać nia moža, ekrany bujnym planam jamu nie pakazvajuć. Prahrama navodzić sum. Na adnym viadučym daloka nie zajedzieš.

Ale heta drobiaź u paraŭnańni z «Budniami». Adsutnaść zastaŭki (nielha ž za jaje ličyć prajezd u kadry słova «budni»), blakłaja čorna-šeraja dy brudna-błakitnaja studyja, taja ž ścienka z televizaraŭ, jakija ŭžo ničoha nie pakazvajuć. Nu, prosta poŭnaja analohija z našymi realnymi budniami… (A mo heta tonki mastacki pryjom?!) Šoŭmen Kuzin vielmi starajecca vyhladać krutym i vostrym. Svaimi ž «siužetami» dla ilustracyi peŭnych prablemaŭ aŭtary «Budniaŭ» zabjuć luboha. Pra što b ni viałasia havorka — pra słabyja vyniki mižnarodnych matčaŭ, adjezd maładych hulcoŭ za miažu ci što jašče, na ekranie pad bubniož niejkaj dzieŭčyny biaskonca biehali pa poli niejkija adny j tyja ž futbalisty...

Pra «Našy pieśni» navat i skazać što ciažka. Źbirajecca kolki dziasiatkaŭ (ułučna ź dziećmi) ludziej, jakija nia ŭmiejuć śpiavać (ułučna ź viadučymi dy inšymi vystupoŭcami z sceny), dy demanstrujuć, jak chto ź ich pamiataje pieśni tryccacihadovaj daŭniny. Nu, i demanstrujcie.

Usie novyja prahramy rasiejskamoŭnyja. Byccam heta dadaść im papularnaści. I ŭsie ich jašče pa try razy paŭtarajuć!

...Art-festyval «Mienskaja viasna» BT zdymała. Pryjechała hrupa «Dobraj ranicy» zdymać perfomansy, a tut milicyja: «Paprašu ŭsich z kamerami i fotaaparatami!» I pratrymali ŭ bližejšym pastarunku paŭhadziny. Vyśviatlali, što za akcyja, dzie dazvoł, chto zdymaje, dzie dazvoł. Dy jašče — «vam toj ekspanat z vusikami nikoha nie nahadvaje?» Akazvajecca, dyrektarka kinateatru «Radzima», la jakoha perfomansy adbyvalisia, prajaviła pilnaść dy zaŭvažyła najaŭnaść pudziła z vusami. Praŭda, nie zaŭvažyła, što biaz łysiny i navat u kapielušy. Paskardziłasia milicyjantam, i tyja zabaranili zdymać, biez asablivych tłumačeńniaŭ (samaje śmiešnaje, što pakaz perfomansaŭ praciahvaŭsia). Voś tak u nas kožnaja dyrektarka kamanduje, što zdymać, a što nie, a potym narakaje, što hladzieć niama čaho.

Arciom Łukjanovič


Kamientary

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki39

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Usie naviny →
Usie naviny

Kandydat Trampa na pasadu pasła ŭ Isłandyi nazvaŭ jaje 52‑m štatam ZŠA2

Što viadoma pra zatrymanych radyjoamataraŭ, jakim pahražaje až da rasstrełu22

Babaryka sustreŭsia z prychadžanami carkvy ŭ Bierlinie, dzie hod za hodam molacca za biełaruskich palitviaźniaŭ5

Biełaruski chakieist zhulaje ŭ matčy zorak ACHŁ

Videa z tehieranskaha morha śviedčać pra vielmi žorstkaje padaŭleńnie pratestaŭ u Iranie33

Pamiatajecie fota, jak ściuardesa «Biełavija» adpačyvała ŭ turbinie samalota? Dziaŭčyna raspaviała jaho historyju

Vialikabrytanija adchiliła prapanovu Francyi i Italii pačać pieramovy z Pucinym2

Tramp pryniaŭ nobieleŭski miedal ad Maryi Karyny Mačada FOTAFAKT28

U Žodzinie častka damoŭ zastałasia biez aciapleńnia i haračaj vady

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki39

Cichanoŭskaja: Dzieci nie pierajechali ŭ ZŠA, a prosta časova buduć z tatam dziela biaśpieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić