Ci jość plon ad miesiačnika biełaruskaj movy?
Apytańnie “NN”
Žanna Litvina, prezydent Biełaruskaj asacyjacyi žurnalistaŭ: Hety miesiačnik mnie ničoha nie dadaŭ i ničoha nie adniaŭ. Moŭnaja palityka maja absalutna nie źmianiłasia. Chacia akcyja sama pa sabie vielmi patrebnaja. Ź vialikaj pavahaj staŭlusia da ludziej, što jaje praviali. Chacia i ciažka skazać, ci zahavaryŭ pa-biełarusku pad jaje ŭpłyvam niechta z rasiejskamoŭnych.
Siarhiej Kuchto, supracoŭnik BT: Pra miesiačnik viedaŭ. Ale ŭdziełu aktyŭnaha nia braŭ. Nie znajšoŭ prosta, z kim by hetym zaniacca. Nie z televizaram ža! Praŭda, praca vymusiła. 21 vieraśnia BT ładziła akcyju adkryćcia novaha telesezonu. Tam ja pa-biełarusku ŭsio kazaŭ. Doŭha rychtavaŭsia. Było vielmi składana. Uvieś čas Piatru Varachobinu telefanavaŭ, pytaŭsia, jak i što vymaŭlać. Jon usio viedaje, bo zaŭsiody pa-biełarusku havoryć.
Lahčej za ŭsio prymusić čałavieka na biełaruskuju movu pierajści na pracy. Tam ty traplaješ u adpaviednyja ŭmovy — i ŭsio. Ad hetaha ž zarobak tvoj zaležyć. Tamu i ŭ słoŭnik palezieš, i ŭ siabroŭ papytaješ.
Ivan Paškievič, deputat pałaty pradstaŭnikoŭ: Doma ŭ mianie panuje rasiejskaja mova. Ale dačka vučycca ŭ biełaruskaj klasie. Kali rychtujem uroki — ci to matematyka, ci to malavańnie, — zaŭsiody pa-biełarusku razmaŭlajem. Voś i ŭvieś moj miesiačnik.
Akcyja sama pa sabie niebłahaja. Ale małaefektyŭnaja. Pra jaje i čuŭ mała chto. Ja viedaju tolki tamu, što hazety ŭvieś čas prahladaju. Bo pavinien hetym zajmacca. Kali b choć dziaržaŭnaja presa heta padtrymała, mo što i lepiej atrymałasia b.
Halina Saŭčuk, hałoŭnaja inspektarka Ministerstva adukacyi: Ja ŭ adpačynku była, tamu nia čuła ničoha. I nia viedaju, ci dajšła hetaja akcyja da škołak. Dobra, što zaklikajuć pa-biełarusku razmaŭlać. Jany ž nie prymušajuć nikoha. Niachaj by bolej ahitavali. Moža, chto b i zadumaŭsia.
Anatol Kryžanoŭski, dyrektar teatru “Chrystafor”: U nas jość biełaruskamoŭny numar “Viasielle”. U vieraśni my jaho naŭmysna stavili ŭ kožny estradny spektakl. U inšyja miesiacy tak časta jaho nie pakazvajem. Taksama, u miežach miesiačnika, ja pačaŭ bolš hladzieć biełaruskaje telebačańnie. A ORT naahuł vyklučyŭ. U mianie ŭ aŭtamabili staić pryjmač karotkich chvalaŭ. Dyk voś adtul ja i pra miesiačnik daviedaŭsia. I biełaruskuju movu dobruju tam słuchaju.
Uładzimier Parfianovič, deputat pałaty pradstaŭnikoŭ: A ja nia čuŭ ni pra jaki miesiačnik. A tak mo i padtrymaŭ by. Pavinna być niejkaje rašeńnie. Kali b prezydent pa-biełarusku zahavaryŭ, to i parlamentary taksama nie adstali b.
Siarhiej Płytkievič, hałoŭny redaktar hazety “Turizm i otdych”: Nie, nia viedaŭ ničoha. Pa-biełarusku absalutna svabodna razmaŭlaju. Kali chto źvierniecca — abaviazkova adkažu. My i paštoŭki biełaruskija vypuskajem. Ale jość realii. Jany macniejšyja za luby miesiačnik. Jość patryjatyzm, a jość biznes. Tamu bolšuju častku žyćcia i razmaŭlaju na rasiejskaj movie.
Tamara Kavalenia, dyrektarka škoły №2 Horadni: U nas heta išło pad devizam dzion słavianskaj kultury i piśmienstva. Uroki ładzili. Ciaham miesiaca, zhodna ź planam, pra Janku Kupału i Jakuba Kołasa zaniatki išli. Naturalna, usio heta mieła sens, my pa-biełarusku havorym (sama adkazvaje pa-rasiejsku — V.A.).
Iryna Sidarenka, zavuč Biełaruskaha humanitarnaha liceju: A ŭ nas vučni ŭvieś čas pa-biełarusku havorać. Im nijaki miesiačnik dziela hetaha ładzić nia treba. Pra inicyjatyvu hetuju ja čuła. Ale prablema ŭ tym, što viedajuć pra jaje jakraz tyja, chto pa-biełarusku i tak razmaŭlaje. Da astatnich jana mahła i nie dajści. Ale ŭsio adno patrebnaje mierapryjemstva. Moža, chto i zrazumieŭ, što pa-biełarusku razmaŭlać nia strašna.
Alaksiej Janukievič, palityk, BNF: Mianie asabista akcyja nie zakranuła. Ja i tak pa-biełarusku razmaŭlaju. Inicyjatyvu TBM pa prapahandzie biełaruskaj movy vitaju. Ale miesiačnik… Atrymlivajecca, što parazmaŭlali 30 dzion pa-biełarusku i pierajšli znoŭ na rasiejskuju. Ci jak? Dyj nia dumaju, što hetaja akcyja achapiła šyrokija koły. Choć čałavieka, jaki maralna ŭžo byŭ hatovy zahavaryć pa-svojmu, abjava ŭ transparcie ab miesiačniku mahła i padšturchnuć da dziejańniaŭ.
Volha Ancypovič
Kamientary