«Kruhły stoł» u Redakcyi «Našaj Nivy» byŭ pryśviečany vychadu apošniaha tomu «Encyklapedyja historyi Biełarusi» (EHB). Dla biełaruskaj histaryjahrafii 7-tamovaje vydańnie ŭnikalnaje. Nad 17 000 artykułaŭ pracavali amal 700 aŭtaraŭ. Tyraž pieršych dvuch tamoŭ składaje 20 000 asobnikaŭ, astatnich — 10 000. Hrandyjozny kampendyjum viedaŭ pra krainu… Jak im karystacca? Udzieł u abmierkavańni ŭziali aŭtar i navukovy kansultant EHB Anatol Sidarevič, doktar histaryčnych navuk Zachar Šybieka, navukovy redaktar vydaviectva «Biełaruskaja encyklapedyja» Valer Paźniakoŭ.
«NN»: Encyjaklapedyja historyi Biełarusi vychodziła ŭ paru palityčnych pieramienaŭ i histaryčnych pieraacenak. Ci svoječasova?
Anatol Sidarevič: Jana nie mahła vyjści raniej, bo tady heta było b niešta nakštałt savieckaha encyklapedyčnaha daviednika «Janka Kupała», dzie nie było ni Vacłava Ivanoŭskaha, ni inšych dabradziejaŭ Kupały. Prajekt EHB byŭ narodžany ŭ samy razhar pierabudovy. Na naradach pa słoŭniku encyklapedyi (śpisie artykułaŭ, jakija ŭvojduć u vydańnie) čułasia nievierahodnaje pa tym časie: Pieršaja, Druhaja Ŭstaŭnaja hramata, Rada BNR...
Zachar Šybieka: Kali Michaś Tkačoŭ raspačynaŭ hetuju pracu, dyk heta była vielmi śmiełaja dumka — na miažy fantastyki. Hramadztva było savietyzavanaje, uzrovień historykaŭ byŭ nizkavaty. Padčas pracy nad encyklapedyjaj padvyšaŭsia ich prafesijanalizm, adkryvalisia archivy, źjaŭlałasia mahčymaść kantaktavać z zamiežžam. Pieršyja try tamy abudzili cikavaść da historyi ŭ hramadztva. I ciapier jano bolš padrychtavana dla ŭsprymańnia akademičnych daśledavańniaŭ, navukova-papularnych knih.
Valer Paźniakoŭ: Kali b EHB źjaviłasia ciapier, užo nia toj byŭ by hramadzki rezanans. Składajučy słoŭnik encyklapedyi, raźličvali na piać tamoŭ. Ale vyrašyli padstrachavacca i zaplanavali šeść — na zapas. U vyniku, jak bačym, materyjał ulez tolki ŭ siem tamoŭ.
Savieckija «hiry»
«NN»: Jakija stanoŭčyja baki maje EHB? Jakich admoŭnych možna było paźbiehnuć?
A.S.: Kali b svoječasova adbylisia navukovyja dyskusii, možna było b paźbiehnuć «hiraŭ» balšavickaj histaryjahrafii. Mianie źbiantežyŭ artykuł u I tomie «Antyfeadalnaja vajna 1649—51 h.». Nie było antyfeadalnaj vajny, jak vielmi dobra pakazaŭ prafesar Hryckievič. Prychodzić Harkuša ci inšy «vatažok», buntuje tut mužyčkoŭ i miaščanaŭ — pačynajecca varušeńnie. Sychodzić — usio, nijakaha varušeńnia niama. Tut dziejničała schiema: u Rasiei byli sialanskija vojny, va Ŭkrainie — hajdamaččyna, značyć, treba było pakazać i ŭ Biełarusi niešta takoje. Choć tut byli zusim inšyja ŭmovy: zastavalisia svaje arystakraty, pamieščyki. Sialanie ź dźviuma karovami ŭciakali ad pana, ličyli, što žorstki...
Jość artykuły pra ŭsich pieršych sakrataroŭ CK KPB. Ale niama ŭsich staršyniaŭ Rady BNR. Nie padajucca imiony ŭsich premjer-ministraŭ mižvajennaj Polščy. Niama Habryela Narutoviča — pieršaha prezydenta Polščy, abranaha z padtrymkaj nacyjanalnych mienšaściaŭ i zabitaha polskimi šavinistami. Niama i Vajciachoŭskaha, druhoha prezydenta, zatoje jość Maścicki — treci. Pryncyp nie vytrymlivajecca.
Aŭtary i kansultanty
«NN»: Pieršyja try tamy encyklapedyi rychtavalisia ŭ adnym palityčnym kantekście, druhaja pałova — u zusim inšym. Ci atrymaŭsia celny prajekt?
Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".
Padrychtavaŭ Arkadź Šanski
Padziaka Biełaruskamu PEN-centru za dapamohu ŭ arhanizacyi «kruhłaha stała».
Kamientary