Supiarečnaści miž kamunistyčnym Kitajem dy ŭradam Tajbeju mohuć pieraraści ŭ jadziernuju vajnu. Kamentar Sieržuka Vinahradava.
Kanflikt vakoł Tajvaniu maje doŭhuju j zabłytanuju historyju. U mižvajennym časie vyspa znachodziłasia pad japonskaj akupacyjaj. Paśla parazy Japonii ŭ Druhoj suśvietnaj vajnie i pieramohi kamunistyčnaj revalucyi ŭ Kitai ŭ 1949 h. vyspa stała prytułkam dla dvuch miljonaŭ uciekačoŭ z kantynentu, jakija nie pakinuli spadzievaŭ na pieramohu nad kamunistami dy zasnavali ŭrad Kitaju ŭ vyhnańni na čale z Čan Kajšy.
Ź inšaha boku, kamunistyčny ŭrad KNR nikoli nie pakidaŭ pretenzij na vyspu. I ŭsie hetyja hady status Tajvaniu zastajecca niavyznačanym — spačatku z pryčyny hieapalityčnaha supraćstajańnia dźviuch dziaržaŭ, a taksama dziela zabłytanaści i emacyjnaje nasyčanaści pytańnia. Da apošniaha času hałoŭnyja baki kanfliktu zbolšaha prytrymlivalisia pazycyi zachavańnia status-kvo. Stabilnaści taksama paspryjaŭ Pakt pra dačynieńni z Tajvaniem, pryniaty ZŠA ŭ 1979 h. Pakt vyznačyŭ vyrašeńnie tajvańskaha pytańnia mirnymi srodkami, staŭ pieradumovaj uznaŭleńnia amerykana-kitajskich dyplamatyčnych uzajemaadnosin i faktyčna aznačaŭ hatoŭnaść Ameryki stać harantam biaśpieki dla Tajvaniu.
Adnak apošnim časam sytuacyja vakoł vyspy vyjaŭlaje novyja tendencyi. Niekalki faktaraŭ spryjajuć rostu niezaležnickich nastrojaŭ siarod tajvańcaŭ. Tajvań, jaki dziakujučy jahonym ekanamičnym pośpiecham adnosiać poruč z Hankonham dy Paŭdniovaj Karejaj da «azijackich tyhraŭ», u vyniku palityčnych pieraŭtvareńniaŭ pačatku dzievianostych zrabiŭsia paŭnavartasnaj demakratyjaj z vybarnym preezydentam, parlamentam dy pavahaj da pravoŭ asoby. U palityčnaj elicie Tajvaniu ŭsio bolš vahi nabirajuć miascovyja vychadcy z poŭdnia vyspy, jakija nie źviazanyja z kitajskaj emihracyjaj i majuć tajvańskuju śviadomaść. Važnym taksama padajecca admoŭny prykład Hankonhu, jaki ŭ vyniku pieradačy jaho Vialikabrytanijaj Kitaju straciŭ značnuju častku pravoŭ na samakiravańnie. U vyniku ŭ tajvańskaj unutrypalityčnaj baraćbie pieramahajuć prychilniki tajvańskaje samaidentyfikacyi i farmalnaha abviaščeńnia niezaležnaści, na čale jakich staić ciapierašni prezydent Čen dy jahonaja Demakratyčnaja prahresiŭnaja partyja. Na minułym tydni Čen atrymaŭ važnuju pieramohu na vybarach u parlament krainy, jaki maje zaćvierdzić kanstytucyjnuju reformu i praduhledzieć mahčymaść referendumaŭ u losavyznačalnych pytańniach.
Reakcyja Kitaju na rost niezaležnickich nastrojaŭ na Tajvani pakul što vyjaŭlaje niazdolnaść kamunistyčnaha režymu da hnutkaj i pradumanaj palityki. U Pekinie tradycyjna spadziajucca na zastrašeńnie i vykarystańnie nacyjanalistyčnaje histeryi jak pryłady cisku na Tajvań. Na praciahu dziesiacihodździaŭ adnoj z hałoŭnych metaŭ kitajskaje dyplamatyi była izalacyja Tajvaniu na mižnarodnaj arenie. Vynik hetych vysiłkaŭ — farmalnaje niepryznańnie vyspy pieravažnaj bolšaściu krain śvietu. Z druhoha boku, niepradstaŭlenaść Tajvaniu ŭ mižnarodnych arhanizacyjach uskładniaje rehijanalnaje supracoŭnictva ŭ humanitarnych prablemach. Tak, padčas epidemii śmiarotna niebiaśpiečnaha virusu vuhliku kitajskija ŭłady blakavali supracoŭnictva Tajvaniu z Suśvietnaj arhanizacyjaj achovy zdaroŭja, što značna ŭskładniła baraćbu z chvarobaj jak na Tajvani, tak i ŭ samim Kitai. A ŭ sakaviku biahučaha hodu Narodny schod KNR zaćvierdziŭ tak zvany «Antyseparatyscki zakon», pavodle jakoha Kitaj pakidaje za saboj prava na vajskovy napad na Tajvań «dziela zachavańnia adzinstva krainy». Demahahičnaja i prapahandysckaja sutnaść zakonu prajaŭlajecca ŭžo ŭ jaho naźvie, tamu što nasamreč Tajvań nikoli nie kantralavaŭsia ŭradam KNR i tamu naŭrad ci moža razhladacca jak separatysckaja pravincyja. I biez taho napružanaja sytuacyja ŭskładniajecca taksama žadańniem Francyi i Niamieččyny admianić embarha na handal zbrojaj z kamunistyčnym Kitajem, što biez sumnievu paspryjała b pieramozie ahresiŭnaje paradyhmy ŭ kitajskaj palitycy.
Nasamreč Kitaj i Tajvań najpierš zacikaŭlenyja ŭ mirnym suisnavańni i ekanamičnym supracoŭnictvie. Tak, Tajvań — hałoŭny ekanamičny partner Kitaju z ahulnaj sumaj investycyj na kantynencie kala 100 miljardaŭ dalaraŭ. Adnak ža žadańnie bakoŭ zachavać svaje tvary dy nastajać na svaim bačańni sytuacyi moža razharnuć śpiral napružanaści, jakaja ŭrešcie nasupierak intaresam kožnaha z bakoŭ moža pryvieści da vajskovaha kanfliktu z umiašańniem Ameryki, a ŭ najhoršym vypadku — da abmienu jadziernymi ŭdarami pamiž Kitajem dy Złučanymi Štatami.
U hetaj sytuacyi jak nikoli važnaj źjaŭlajecca pryncypovaja i salidarnaja pazycyja zachodniaje supolnaści. Pa-pieršaje, krainy Eŭraźviazu musiać admovicca ad adnabakovaha źniaćcia embarha na handal zbrojaj z Kitajem, jakija b kamercyjnyja pieravahi heta im ni abiacała. Pa-druhoje, urady Złučanych Štataŭ dy krain Eŭraźviazu musiać niedvuchsensoŭna paćvierdzić svaju apazycyju da ŭsialakich sprobaŭ hvałtoŭnaha vyrašeńnia tajvańskaha pytańnia. Važnym padajucca harantyi abarony demakratyčna abranaha ŭradu Tajvaniu ŭ vypadku napadu z boku Kitaju. Pa-treciaje, urad Tajvaniu musić admovicca ad adnabakovych sprobaŭ źmieny status-kvo. Farmalnaje abviaščeńnie niezaležnaści Tajvaniu musić być pryviazanaje da padpisańnia damovy z Kitajem. I, samaje hałoŭnaje, urad Kitaju musić admovicca ad palityki zastrašeńnia i prajavić bolš hnutkaści na mahčymych pieramovach z Tajvaniem. Ci budzie sytuacyja vyrašana na karyść miru i demakratyi, budzie šmat u čym zaležać ad skaardynavanaje dyplamatyčnaje pracy Ameryki i Eŭropy. Heta jakraz toj vypadak, kali paŭnočna-atlantyčnaje partnerstva — losavyznačalny i adzina mahčymy adkaz na vyklik času.
Kamientary