Elehantny pačatak vybaraŭ: zatrymanyja 70 siabroŭ inicyjatyvy «Partnerstva», što, vykupiŭšy bilety na try seansy filmu «žach Amityvilu», sabralisia ŭ kinateatry «Centralny», kab stvaryć hramadzkuju arhanizacyju dla nazirańnia za hałasavańniem-2006. U vyniku moładź zaćvierdziła statut i abrała kiraŭnika prosta ŭ Maskoŭskim RUUS. Łukašenka pra svaju pieramohu na vybarach u 2001 hodzie skazaŭ: «Ułada prademanstravała siłu i arhanizavanaść, a biełaruski narod — mudraść i paśladoŭnaść. Heta elehantnaja pieramoha». Vidavočna, «elehantnaja» hatovaść da čarhovaje vybarčaje kampanii — pytańnie numar adzin dla ŭładaŭ. 29 kastryčnika niezarehistravanaja hramadzkaja inicyjatyva «Partnerstva» mierkavała pravieści ŭstanoŭčy źjezd. Źjezd pačaŭsia ŭ kinateatry «Centralny», skončyŭsia ŭ RUUS Maskoŭskaha rajonu stalicy.
Majučy dośvied apošnich hadoŭ, kali haradzkija ŭłady, demanstrujučy svaju «siłu i arhanizavanaść», admaŭlajuć u arendzie pamiaškańniaŭ, udzielniki źjezdu «Partnerstva» pajšli na nieardynarny krok: nabyli 60 kvitkoŭ na try ranišnija seansy ŭ kinateatry «Centralny». Stužka nazyvałasia «Žach Amityvilu». U kinateatry ad kamentaroŭ ustrymlivajucca. Ale dla kiraŭnictva ŭstanovy puścić da siabie niekalki dziasiatkaŭ čałaviek, damoviŭšysia pradać kvitki na seansy, i nie pakazać kino, napeŭna, było ekanamična vyhadnym.
Adnak praz 40 chvilinaŭ paśla pačatku mierapryjemstva ŭ zalu ŭvajšli ludzi ŭ formie i ŭ cyvilnym. Usich zatrymali dy pieraviaźli ŭ RUUS Maskoŭskaha rajonu, dzie z zatrymanych brali tłumačalnyja zapiski, adbitki palcaŭ dy fatahrafavali dla kartateki. Na čatyroch čałaviek, što siadzieli ŭ prezydyjumie, skłali pratakoły za parušeńnie hramadzkaha paradku padčas masavych mierapryjemstvaŭ. Sudy nad imi prajšli ŭ paniadziełak, 31 kastryčnika.
Staršynia Mikoła Astrejka i jahonyja namieśniki Alaksandar Bondaraŭ i Enira Branickaja — za arhanizacyju niesankcyjanavanaha mierapryjemstva asudžany na 15 sutak aryštu, Śviatłana Konava zapłacić 30 bazavych vieličyń štrafu (870 tys. rub.). Zrešty, Astrejku 1 listapada pieraviali ŭ 2-ju mienskuju kliniku ŭ źviazku z paharšeńniem stanu zdaroŭja.
Ułady mohuć śmieła zapisać u svoj aktyŭ čarhovuju «elehantnuju» pieramohu. Hetym razam nad hramadzianami, jakija ŭsiaho tolki chočuć kantralavać sumlennaść vybaraŭ.
Cikava, što ŭ Maskoŭskim RUUS aktyvistaŭ «Partnerstva» pasadzili ŭ samuju vialikuju zalu, jakaja źmiaściła ich usich. I pakul supracoŭniki milicyi raźbiralisia, što da čaho, zatrymanyja pradoŭžyli ŭstanoŭčy źjezd, zaćvierdzili statut, abrali kiraŭnictva. Staršyniom prahnazavana staŭ Mikoła Astrejka. Praŭda, pratakoły byli kanfiskavanyja supracoŭnikami milicyi jak dakumenty, jakija śviedčać pra praviadzieńnie niesankcyjanavanaha mierapryjemstva.
«Z adnaho boku, Minjust prymaje rašeńnie pra abaviazkovuju rehistracyju inicyjatyvaŭ, a z druhoha — rehistracyju atrymać niemahčyma, — kaža Źmicier Sajonak, kaardynatar «Partnerstva» pa Miensku, vykonvaje abaviazki kiraŭnika inicyjatyvy ŭ suviazi sa źniavoleńniem lideraŭ. — My namahalisia zarehistravacca jašče pry kancy 2002 h., ale tady Minjust admoviŭ ź dziŭnaj farmuloŭkaj: «Admoŭlena pa sutnaści».
Tolki toj, chto rychtuje machlarstvy, baicca niezaležnaha nazirańnia, ličać chłopcy. «Budziem dziejničać, varyjantaŭ niama», — kaža adzin ź ich. A sposab dalejšych dziejańniaŭ budzie «vyznačany zhodna z sytuacyjaj».
Kamientary