Archiŭ

Nievirtualnyja prablemy školnych biblijatek

Za vonkavaj stabilnaściu adukacyi tojacca prablemy. Siarod ich — stan školnych biblijatek, najpierš viaskovych.

Pieršaja čverć dla biblijatekara prachodzić pad znakam dakamplektacyi padručnikaŭ. Tady biblijatekary źviartajucca adzin da adnaho, mianiajučysia tym, što jość, i dziejničajučy na miažy adkaznaści. Niekatoryja rajać baćkam dakuplać knihi ŭ vialikich haradach, ale navat za niekamplektny nabor davodzicca płacić poŭny košt. Isnuje niehałosnaja instrukcyja z rajonnych adździełaŭ adukacyi zabiaśpiečvać najpierš płatnikaŭ, i dzieci z małamajomnych siemjaŭ, što majuć prava na lhoty, atrymlivajuć knihi pa reštkavym pryncypie.

Dakamplektavańnie viaskovych škoł adnabakovaje i biednaje. Vypisvajecca tolki prahramnaja litaratura. Daviedačnaja litaratura, rola jakoj značna ŭzrasła ź pierachodam da novaj systemy adukacyi, amal nie abnaŭlajecca. Pra dostup u Internet u viaskovych škołach i havaryć nie prychodzicca. Praściej vydzialać štohod finansy na kvotu dla viaskovych vypusknikoŭ pry pastupleńni ŭ VNU.

Niekalki hod, jak urezali finansavańnie na padpisku. Ź biblijatek źnikli «Biarozka» i «Ranica», «Areli» i «Lesavik», jakija začytvalisia dziećmi da dzirak. Pavodle vynikaŭ apytańniaŭ, tolki 20% vučniaŭ mohuć dazvolić sabie vypisać dziciačyja vydańni. Zatoje biblijateka, jak i nastaŭniki, musiać padpisacca na aficyjoz — ad «SB» da rajonki.

Bolšaść viaskovych škołak nia majuć dastatkovaj kolkaści vučniaŭ i jak vynik — paralelnych klasaŭ, a mienavita ich najaŭnaść daje mahčymaść biblijatekaru pracavać na poŭnuju staŭku. Ale pracy nia mienieje. I absłuhoŭvańnie čytačoŭ, i dakumentacyja, i rehularnaja spravazdačnaść…

Jašče vastrejšym źjaŭlajecca pytańnie materyjalnaha zabieśpiačeńnia. Biblijatekar — nie nastaŭnik, jon nia moža damovicca z baćkami nakont ramontu pamiaškańnia. Achvotniej praspansarujuć spartzalu, kudy možna naviedacca samim. Tamu špalery ŭ biblijatekach nie mianiajucca hadami, padłoha farbujecca reštaj, što zastajecca ad inšych kabinetaŭ. Toje, jakoj bačać biblijateku dzieci, zaležyć ad inicyjatyvy i zdaroŭja biblijatekara.

Prablem — šmat, i ich treba vyrašać.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu52

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Bychavam adkryli pomnik archieałahičnaj znachodcy 1960 hoda. Jon padobny da nadmahilla

Va Ukrainie pad upłyvam pratestaŭ viartajuć niezaležnaść antykarupcyjnym orhanam8

U Miorach padletak pradavaŭ parnahrafiju, vykarystaŭšy numar susieda

Bieraściejec pieratvaryŭ siamitonny vałun u kamiennuju vannu5

Minčuki skardziacca na atručvańnie paśla naviedvańnia viadomaha restarana. Pracu ŭstanovy prypynili7

«Saŭt-park» žorstka vyśmiajaŭ Trampa. Bieły dom rezka asudziŭ12

RPC zapatrabavała ad Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy viarnuć u nazvach zhadvańnie Maskoŭskaha patryjarchata50

Minsk znoŭ zatapiła1

70-hadovuju žančynu z Homiela pasadzili za kamientary. Heta samaja pažyłaja palitźniavolenaja45

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu52

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić